Zatiaľ čo prvá časť článku týkajúceho sa zodpovednosti za pracovný úraz pojednáva o nespornej miere zavinenia medzi zamestnávateľom a zamestnancom, táto druhá časť pojednáva o spornej miere zavienia.
V prípadoch pracovných úrazov a vážneho narušenia zdravia poškodeného, kedy má zamestnávateľ a zamestnanec rozdielny názor na mieru zodpovednosť a zavinenia na pracovnom úraze, Najvyšší súd SR Rozsudkom sp. zn. 9So/91/2009 zo dňa 28. októbra 2009 vyslovil právny záver k správnosti postupu sociálnej poisťovne v konaní o priznaní úrazových dávok.
V predchádzajúcom príspevku sme sa k otázke rozsahu miery zodpovednosti zamestnávateľa a zavinenia zamestnanca na vzniku pracovného úrazu zaoberali prípadmi, kedy má zamestnávateľ a zamestnanec na uvedené skutočnosti rovnaký názor (nie je to medzi nimi sporné).
Ako má však postupovať organizačná zložka sociálnej poisťovne v konaní o priznaní úrazovej dávky, ak vznikne spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom ohľadom jeho zavinenia na pracovnom úraze? Ako sa rieši zodpovednosť za pracovný úraz?
Zákon o sociálnom poistení
Zväčša pôjde o prípady, kedy zamestnanec nesúhlasí s tým, že by sa mal svojím (protiprávnym) konaním podieľať na vzniku pracovného úrazu, resp. že sa nepodieľal až v takom rozsahu ako na základe šetrenia určil jeho zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa ako jediný orgán, ktorý aplikuje zákon o sociálnom poistení je povinná pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. V zákone o sociálnom poistení sú zakotvené aj ustanovenia týkajúce sa riešenia prípadov, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán (napr. policajný zbor/súd). Organizačná zložka sociálnej poisťovne je takýmto rozhodnutím viazaná, ak ale takého rozhodnutia niet, sociálna poisťovňa si môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
Pracovný úraz a dokazovanie spornej miery zavinenia
Práve v konaniach spornej miery zodpovednosti a zavinenia za pracovný úraz medzi zamestnancom a zamestnávateľom, kde doposiaľ nerozhodoval iný orgán, nenastáva žiadna skutočnosť, ktorá by bránila sociálnej poisťovni ako správnemu orgánu riešiť spornú otázku miery zavinenia zamestnanca a zamestnávateľa na pracovnom úraze a za tým účelom vykonať dokazovanie. Sociálna poisťovňa sa nemôže v prípadoch sporov o mieru zavinenia medzi zamestnávateľom a zamestnancom ako orgán, ktorému zákon zveril rozhodovanie o úrazových dávkach, bez opory v zákone cítiť byť viazaná názorom zamestnávateľa ako účastníka konania o miere spoluzavinenia pracovného úrazu poškodeným zamestnancom a pritom považovať názor zamestnanca ako ďalšieho účastníka konania o dávke za právne bezvýznamný. Práve naopak z jednotlivých ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade spornosti miery zavinenia je sociálna poisťovňa povinná túto otázku skúmať a za týmto účelom vykonať náležité dokazovanie.
Správny orgán je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť.
Prvú a druhú časť článku o zodpovednosti a zavinení za vznik pracovného úrazu možno zhrnúť tak, že v prípadoch, kedy miera zavinenia za pracovný úraz nie je medzi zamestnávateľom a zamestnancom sporná je sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o priznaní nároku na úrazovú dávku viazaná mierou zodpovednosti akú určil zamestnávateľ (nemôže rozhodnúť inak).
Naopak, ak nastane situácia, kedy zamestnanec nesúhlasí so zamestnávateľom určenou mierou zavinenia za vznik pracovného úrazu, je sociálna poisťovňa tým orgánom, ktorý po vykonanom dokazovaní o rozsahu miery zavinenia rozhodne (nie je viazaná názorom zamestnávateľa).
V prípade, ak potrebujete poradiť pri riešení pracovnoprávneho sporu, naša advokátska kancelária poskytuje komplexné právne služby. Tím advokátov a právnikov Prosman a Pavlovič je vám k dispozícii.
