#2 Novela obchodného zákonníka účinná od 01.01.2018

Prinášame Vám ďalšiu časť zmien týkajúcich sa novely Obchodného zákonníka, ktorá je účinná od 01.01.2018. V prvom článku boli zhrnuté zmeny týkajúce sa:

1.  zrušenia spoločnosti likvidáciou,

2. podmienok splynutia, zlúčenia a rozdelenia spoločností,

3. založenia spoločnosti s ručením obmedzeným,

4. prevodu obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným.

V tomto článku sa dočítate o zmenách v oblasti obchodného tajomstva, o zmenách týkajúcich sa kapitálových fondov, o novinkách pri zodpovednosti ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby, o úprave zákazu konkurencie a o zmenách vo vzťahu k štatutárnym orgánom spoločnosti.

Pre zachovanie prehľadnosti pokračujeme v číslovaní z článku #1:

 

5. ZMENY V OBLASTI OCHRANY OBCHODNÉHO TAJOMSTVA

Právna úprava obchodného tajomstva je obsiahnutá v prvej časti Obchodného zákonníka, a to konkrétne v § 17 až § 20 a v § 51. Zákonodarca poslednou novelou Obchodného zákonníka zmenil základnú definíciu obchodného tajomstva tak, že precizoval jej zákonné vyjadrenie a slovné spojenie „podnikateľ“, nahradil slovným spojením „majiteľ obchodného tajomstva“. Majiteľom obchodného tajomstva je fyzická alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, pričom toto obchodné tajomstvo sa musí týkať podniku, ktorý je touto osobou prevádzkovaný. Rušiteľom obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušuje alebo ohrozuje obchodné tajomstvo. A nakoniec tovarom, ktorý porušuje právo k obchodnému tajomstvu, sa rozumie len tovar, ktorého návrh, vlastnosti, fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má podstatné výhody z obchodného tajomstva, ktoré bolo porušené.

Porušenie ochrany obchodného tajomstva ako súčasti hospodárskej súťaže zaraďujeme pod nekalosúťažné konania, ktoré sú charakteristické porušovaním práv a oprávnených záujmov súťažiteľov zúčastňujúcich sa hospodárskej súťaže na trhu.

Predmetná novela Obchodného zákonníka zavádza do právneho poriadku nové špecifikácie porušovania obchodného tajomstva, ktorých potreba implementácie vyplynula zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva). Pridané ustanovenia Obchodného zákonníka presne stanovujú, ktoré konania sa majú považovať za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva.

Porušovaním obchodného tajomstva je konanie rušiteľa obchodného tajomstva, ktoré spočíva v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva.

Neoprávneným získaním obchodného tajomstva je získanie obchodného tajomstva bez súhlasu jeho majiteľa, a to konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku musí spočívať najmä v neoprávnenom prístupe k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo elektronickým súborom alebo ich častiam, s ktorými oprávnene nakladá majiteľ obchodného tajomstva a tieto dokumenty, predmety, materiály, látky alebo súbory obsahujú obchodné tajomstvo alebo z nich možno obchodné tajomstvo odvodiť. Za neoprávnené získanie sa rovnako považuje aj ich neoprávnené privlastnenie alebo kopírovanie, ktoré napĺňa vyššie uvedené znaky.

Za neoprávnené využitie alebo neoprávnené sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje jeho využitie alebo sprístupnenie bez súhlasu majiteľa obchodného tajomstva tým, kto:

1. neoprávnene získal obchodné tajomstvo,
2. porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva,
3. porušuje zmluvnú alebo inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva.

Za neoprávnené využitie obchodného tajomstva sa považuje aj výroba, ponúkanie alebo uvádzania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na trh alebo dovoz, vývoz, alebo skladovanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na účel jeho uvedenia na trh, ak osoba, ktorá takéto aktivity vykonáva, vedela alebo musela vedieť, že obchodné tajomstvo sa využívalo neoprávnene.

Zákonodarca však rozšíril rozsah toho, čo sa považuje za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva, takým spôsobom, že za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje aj také získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva, ak osoba v čase získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva vedela alebo musela vedieť, že obchodné tajomstvo získala priamo alebo nepriamo od osoby, ktorá obchodné tajomstvo neoprávnene využívala alebo neoprávnene sprístupňovala.

Vyššie uvedené konania a spôsoby konaní, ktoré možno považovať za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva nie sú konečným zoznamom, nakoľko sa jedná len o demonštratívny výpočet, a tak za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva možno považovať jeho získanie, využitie alebo sprístupnenie bez súhlasu majiteľa obchodného tajomstva, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.

Za oprávnené získanie obchodného tajomstva sa však bude považovať jeho získanie:

1. nezávislým objavom alebo vytvorením,
2. pozorovaním, skúmaním, demontážou alebo testovaním výrobku alebo predmetu, ktorý bol sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala a na ktorú sa nevzťahuje právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva,
3. výkonom práva zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov na informácie podľa slovenského právneho poriadku a práva európskej únie alebo
4. iným spôsobom, ktorý je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb.

Získanie, využitie alebo sprístupnenie nie je neoprávnené, ak ho vyžaduje alebo umožňuje slovenský právny poriadok alebo právo Európskej únie alebo ak k nemu došlo za účelom ochrany verejného záujmu najmä v súvislosti s odhalením protiprávneho konania alebo inej protiprávnej činnosti.

Predmetná novela zavádza nové osobitné prostriedky ochrany obchodného tajomstva, ktoré sú uvedené v § 55a až § 55d Obchodného zákonníka. Medzi nové prostriedky ochrany obchodného tajomstva patria neodkladné opatrenia, nápravné opatrenia a zverejňovanie súdnych rozhodnutí, pričom na ochranu obchodného tajomstva sa použijú základné právne prostriedky na ochranu pred nekalosúťažným konaním, ak nie je v § 55a až § 55d Obchodného zákonníka uvedené inak.

Neodkladné opatrenia upravuje ako lex generalis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Civilný sporový poriadok“), pričom v prípade ochrany obchodného tajomstva sa použijú na neodkladné opatrenia aj ustanovenia § 55b Obchodného zákonníka. Neodkladným opatrením môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva jednu alebo aj viac povinností, ktoré môžu spočívať v:

1. ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,
2. zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,
3. zákaze dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,
4. zaistení alebo odovzdaní tovaru, ktorým bolo porušené právo k obchodnému tajomstvu vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho uvedeniu na trh alebo obehu tovaru.

Ak je rušiteľovi obchodného tajomstva nariadené neodkladné opatrenie, je tento povinný ho dodržiavať. V opačnom prípade by sa okrem iného mohol dopustiť trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Nariadením vyššie uvedených neodkladných opatrení súd neprejudikuje ako rozhodne, iba poskytuje ochranu právam a oprávneným záujmom majiteľa obchodného tajomstva, ak po osvedčení základných skutočností vyplýva, že ten, komu bolo nariadené neodkladné opatrenie, by sa mohol dopúšťať neoprávneného získavania, využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva.

Súd môže, s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, podmieniť vydanie neodkladného opatrenia podľa § 55b Obchodného zákonníka zložením peňažnej zábezpeky zo strany majiteľa obchodného tajomstva, ktorá bude určená na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť nariadením neodkladného opatrenia. Konkrétnu výšku zábezpeky a lehotu na jej zaplatenie určí súd s ohľadom na závažnosť zásahu do práv osoby, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje a podľa majetkových pomerov majiteľa obchodného tajomstva. Škoda môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť tým, že rušiteľ bude povinný zastaviť svoje podnikateľské aktivity, napr.: výrobu konkrétneho výrobku, jeho distribúciu a podobne.

Namiesto neodkladného opatrenia môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy, vzniknutej majiteľovi obchodného tajomstva porušením obchodného tajomstva úmyselným konaním rušiteľa obchodného tajomstva. Z uvedeného vyplýva, že je na majiteľovi obchodného tajomstva, či súd požiada o nariadenie neodkladného opatrenia alebo o zloženie zábezpeky. Samotným zložením peňažnej zábezpeky nevznikajú rušiteľovi obchodného tajomstva žiadne práva na sprístupnenie obchodného tajomstva. Povahou obdobným právnym inštitútom je zábezpeka na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práv duševného vlastníctva podľa § 342 Civilného sporového poriadku, ustanoveniami ktorej sa bude primerane riadiť aj zábezpeka na náhradu škody alebo ujmy vzniknutej porušením obchodného tajomstva.

Pri každom rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí prihliadať na:

1. hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva,
2. opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva,
3. konanie rušiteľa obchodného tajomstva pri jeho získaní, využití alebo sprístupnení a jeho oprávnené záujmy,
4. spôsob a následok porušenia obchodného tajomstva,
5. oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva a tretích osôb,
6. verejný záujem a
7. ochranu práv.

Súd pri posúdení návrhu majiteľa obchodného tajomstva na nariadenie neodkladného opatrenia musí dostatočne zistiť skutkový stav, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je vážnym zásahom do práv povinnej osoby (rušiteľa obchodného tajomstva). Preto má mať súd za dostatočne preukázané, že obchodné tajomstvo existuje, navrhovateľ je majiteľom obchodného tajomstva a že skutočne došlo k porušeniu alebo ohrozeniu obchodného tajomstva. Týmto sa má v praxi zabrániť neodôvodneným návrhom na nariadenie neodkladných opatrení, ktorých úmyslom je poškodenie iného súťažiteľa namiesto ochrany práv a oprávnených záujmov majiteľa obchodného tajomstva. Tomuto účelu slúži aj povinnosť majiteľa obchodného tajomstva nahradiť škody rušiteľovi obchodného tajomstva, ak sa preukáže, že k neoprávnenému získaniu, využitiu ani sprístupňovaniu obchodného tajomstva nedošlo.

Ak sa v súdnom konaní preukáže, že došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv spojených s obchodným tajomstvom, súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva uložiť nápravné opatrenia. Nápravnými opatreniami sa má dosiahnuť náprava protiprávneho stavu, ktorý bol neoprávneným nakladaním s obchodným tajomstvom spôsobený. Tieto nápravné opatrenia môžu spočívať v najmä v:

1. ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,
2. zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,
3. zákaze dovozu, vývozu, skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,
4. zničení všetkých dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov alebo ich častí obsahujúcich alebo tvoriacich obchodné tajomstvo alebo ich odovzdaní majiteľovi obchodného tajomstva.

Majiteľ obchodného tajomstva sa môže popri vyššie uvedených nárokoch na nápravu domáhať od rušiteľa obchodného tajomstva aj nasledovných nápravných opatrení:

1. úpravy tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu tak, aby bola odstránená vlastnosť tohto tovaru porušujúca právo k obchodnému tajomstvu,
2. stiahnutia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu z trhu, ak týmto opatrením nedôjde k narušeniu ochrany obchodného tajomstva,
3. zničenia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu.

Vyššie uvedené nápravné opatrenia pod písmenami d), e). f), a g) musia byť vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva, ak tomu nebránia dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými súd napríklad insolventnosť rušiteľa obchodného tajomstva.

Namiesto nápravných opatrení môže súd uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu za porušenie alebo ohrozenie obchodného tajomstva. Aby súd mohol uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zaplatiť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

1. v čase využitia alebo sprístupnenia rušiteľ obchodného tajomstva nevedel, ani nemohol vedieť, že obchodné tajomstvo získal od osoby, ktorá toto obchodné tajomstvo využila alebo sprístupnila neoprávnene,
2. vykonanie dotknutých opatrení by rušiteľovi obchodného tajomstva spôsobilo neprimeranú ujmu a
3. peňažná náhrada sa javí ako dostatočne uspokojivá.

Pri uložení povinnosti rušiteľovi obchodného tajomstva poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu nesmie výška peňažnej náhrady presiahnuť výšku odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo, a to s prihliadnutím na dobu, počas ktorej sa mohlo zakázať využívanie obchodného tajomstva.

Nakoľko majiteľovi obchodného tajomstva mohla byť jeho neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením spôsobená škoda, má majiteľ obchodného tajomstva popri nároku na nápravné oparenia alebo nároku na poskytnutie peňažnej náhrady zachovaný aj nárok na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok požadovať primerané zadosťučinenie aj vo forme peňažnej náhrady. Tieto nároky vyplývajú z § 53 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje základné druhy nárokov osôb, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené.

Náhradu škody vzniknutej porušením obchodného tajomstva možno požadovať vo výške zodpovedajúcej minimálnej výške odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by si požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo.

Predmetná novela Obchodného zákonníka zavádza aj špeciálnu premlčaciu lehotu vo vzťahu k nárokom z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva. Premlčacia doba nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva skončí najneskôr po uplynutí 6 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť.

Súd na návrh rušiteľa obchodného tajomstva zruší nápravné opatrenie, ktoré spočíva v:

1. ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva a
2. zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,

v prípade, ak obchodné tajomstvo prestane spĺňať podmienky kladené Obchodným zákonníkom pre obchodné tajomstvo z dôvodov, ktoré nemožno priamo alebo nepriamo pričítať rušiteľovi obchodného tajomstva, alebo ak odpadol dôvod, pre ktorý bolo nápravné opatrenie vydané. Príkladom, kedy obchodné tajomstvo prestalo spĺňať definičné znaky, môže byť situácia, kedy sa skutočnosti, napr. výrobný postup určitého predmetu, prípadne materiály a látky, z ktorých bol predmet zhotovený, stanú z vôle majiteľa obchodného tajomstva verejne dostupnými. Tým prestane byť naplnený jeden zo znakov obchodného tajomstva, a to utajenie obchodného tajomstva, ktoré majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje.

Posledným z prostriedkov ochrany práv spojených s obchodným tajomstvom je zverejňovanie súdnych rozhodnutí. Pokiaľ súd rozhodne, že došlo k neoprávnenému nakladaniu s obchodným tajomstvom môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva, aby na vlastné náklady zverejnil rozhodnutie vo veci samej alebo jeho podstatnú časť. Takéto rozhodnutie súd vydá, ak je to potrebné vzhľadom k závažnosti porušenia obchodného tajomstva, k hodnote obchodného tajomstva, ku konaniu rušiteľa obchodného tajomstva, k vplyvu porušenia obchodného tajomstva a pravdepodobnosti ďalšieho neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, pričom súd môže určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa obchodného tajomstva, v ktorých musí rozhodnutie zverejniť.

 

6. KAPITÁLOVÉ FONDY Z PRÍSPEVKOV

Vzhľadom k tej skutočnosti, že Obchodný zákonník na viacerých miestach pracuje s pojmom „iné vlastné zdroje“ a v súvislosti s zavedením právneho inštitútu spoločnosti v kríze reaguje predmetná novela Obchodného zákonníka aj na spôsob tvorby a prerozdelenia vlastných zdrojov spoločnosti. Cieľom tohto a iných pridružených ustanovení Obchodného zákonníka je zaviesť jasné pravidlá pre tvorbu a prerozdelenie vlastných zdrojov v spoločnosti, najmä s prihliadnutím k aplikačnej praxi, v ktorej sa často stáva, že akcionári majú záujem na tom, aby spoločnosť nebola v kríze a za týmto účelom potrebujú rýchlo zvýšiť vlastné zdroje spoločnosti.

Kapitálový fond z príspevkov podľa § 217a Obchodného zákonníka môže vytvoriť spoločnosť len z príspevkov akcionárov. Samotné vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov musí byť upravené v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách spoločnosti. Kapitálový fond z príspevkov možno vytvoriť pri vzniku spoločnosti, kde musí byť kapitálový fond schválený zakladateľmi alebo počas existencie spoločnosti, kedy jeho vznik schvaľuje valné zhromaždenie. Príspevkom do kapitálového fondu môžu byť peňažné aj nepeňažné hodnoty, pričom pri nepeňažných príspevkoch sa vyžaduje ich ocenenie rovnakým spôsobom ako pri nepeňažných vkladoch do spoločnosti. Za kapitálový fond sa vklady považujú až okamihom ich splatenia a na splatenie sa použijú ustanovenia o vkladoch.

Splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov alebo na zvýšenie základného imania, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy spoločnosti. O použití splateného kapitálového fondu z príspevkov rozhoduje valné zhromaždenie. Ak je však spoločnosť v kríze alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov akcionárov spoločnosť dostala do krízy, kapitálový fond z príspevkov akcionárov nemožno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov.

Ak sa má splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov použiť na prerozdelenie medzi akcionárov, najneskôr v lehote 60 dní vopred sa musí zverejniť oznámenie o výške jeho prerozdelenia.

Pre prípad, že by došlo k prerozdeleniu kapitálového fondu z príspevkov akcionárov v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, má to rovnaké následky ako zakázané vrátenie plnení nahrádzajúce vlastné zdroje, teda ten akcionár, ktorý prijal plnenie z kapitálového fondu z príspevkov akcionárov v rozpore s ustanoveniami tohto zákona je povinný toto plnenie vrátiť. Aby sa akcionár tejto svojej povinnosti zbavil, bude musieť vedieť preukázať, že plnenie prijal dobromyseľne, v tom prípade nebude povinný plnenie prijaté z kapitálového fondu z príspevkov akcionárov vrátiť.

Takto zavedená úprava kapitálového fondu z príspevkov akcionárov sa prioritne týka akciových spoločností. Vo vzťahu k spoločnostiam s ručením obmedzeným sa upravuje znenie § 123 Obchodného zákonníka tak, že spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje (napr. kapitálový fond z príspevkov), ak tým spoločnosť s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Na samotnú tvorbu kapitálových fondov príspevkami spoločníkov sa vzťahujú rovnaké podmienky ako v prípade kapitálového fondu tvoreného z príspevkov akcionárov. Platby spoločníkom pri použití kapitálového fondu z príspevkov spoločníkov sa spolu s platbami poskytnutými spoločníkom v súvislosti so znížením základného imania spoločnosti nepovažujú za vrátenie vkladu spoločníkom.

 

7. ZODPOVEDNOSŤ OVLÁDAJÚCEJ OSOBY ZA ÚPADOK OVLÁDANEJ OSOBY

Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má obchodný podiel spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv v spoločnosti alebo na základe dohody vykonáva väčšinu hlasovacích práv v spoločnosti. Ovládajúca osoba je osoba, ktorá v ovládanej osobe vykonáva väčšinu hlasovacích práv.

Novou právnou úpravou prijatou predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa stanovuje zodpovednosť ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby, ak určité, obzvlášť škodlivé konanie ovládajúcej osoby spôsobí škodu veriteľovi ovládanej spoločnosti. Do obchodného zákonníka sa tak dostáva priama zodpovednosť spoločníka obchodnej spoločnosti, ak je tento spoločník ovládajúcou osobou. Zodpovednosť ostatných spoločníkov týmto nie je dotknutá. Svojou povahou sa jedná o deliktuálnu zodpovednosť ovládajúcej osoby, ktorá okrem samotného vzťahu ovládajúcej a ovládanej osoby a úpadku ovládanej osoby vyžaduje aj protiprávne správanie sa ovládajúcej osoby. V dôsledku sa jedná o objektívnu deliktuálnu zodpovednosť za protiprávne konanie.

Prvým predpokladom tejto zodpovednosti je vzťah ovládanej a ovládajúcej osoby. Ovládajúca osoba zodpovedá veriteľom ovládanej osoby za škodu, ktorá je spôsobená úpadkom ovládanej osoby. Táto zodpovednosť ovládajúcej osoby sa uplatní iba v prípade, ak táto svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby. Jedná sa o prípady, kedy ovládajúca osoba svojím konaním primäla ovládanú osobu, aby prijala určité rozhodnutie. Musí ísť o konanie, ktoré je pripísateľné ovládajúcej osobe, pričom však nemusí konať ovládajúca osoba priamo sama, preto nie je vylúčené, aby tento vplyv vykonal spoločník ovládajúcej osoby.

Nemusí ísť o jedinú a ani o hlavnú príčinu úpadku ovládanej osoby. Medzi konaním ovládajúcej osoby a úpadkom musí byť príčinná súvislosť v tom zmysle, že konanie ovládajúcej osoby muselo podstatne prispieť k úpadku ovládanej osoby alebo ku konaniu, ktoré priamo viedlo k úpadku. Nie je však potrebné, aby konkrétne konanie ovládajúcej osoby smerovalo k tomu, aby nebol splnený práve dlh konkrétneho veriteľa, postačí, ak prispelo k úpadku.

Jedným liberačným dôvodom pre ovládajúcu osobu je preukázanie toho, že konala a postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby.  Pre vznik zodpovednosti ovládajúcej osoby nepostačuje iba nesprávne podnikateľské rozhodnutie, ktoré je podnikateľským rizikom, ale len vedomé konanie ovládajúcej osoby smerujúce k poškodeniu ovládanej osoby a k jej úpadku.

Na účely posúdenia úpadku ovládanej osoby sa prezumuje, že ovládaná osoba je v úpadku aj vtedy, ak konkurz na majetok ovládanej osoby nemohol byť pre nedostatok majetku vyhlásený alebo bol z takéhoto dôvodu zrušený alebo ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči ovládanej osobe bolo z takéhoto dôvodu ukončené. V týchto prípadoch veritelia nemusia preukazovať úpadok ovládanej osoby, čo by bolo pre veriteľov mimoriadne náročné, nakoľko nedisponujú účtovníctvom ovládanej osoby (ak vôbec v tom čase účtovníctvo existuje). Na druhej strane, ak ovládaná osoba nebola v úpadku, dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti leží na ovládajúcej osobe. Tým vie ovládajúca osoba preukázať neexistenciu jednej z podmienok zodpovednosti za škodu, ktorou je úpadok ovládanej osoby.

Pohľadávky a iné nároky veriteľov voči ovládajúcej osobe sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od:

1. zastavenia konkurzného konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku,
2. zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok ovládanej osoby pre nedostatok majetku alebo
3. ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku.

Na ochranu veriteľov novela Obchodného zákonníka ustanovuje fikciu výšky škody, ktorá veriteľom vznikla. Ak sa nepreukáže iná výška škody veriteľa, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom jeho pohľadávka nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok ovládanej osoby pre nedostatok majetku, ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku alebo zániku ovládanej osoby bez právneho nástupcu.

 

8. ZMENY VO VZŤAHU K ZÁPISU ŠTATUTÁRNYCH ORGÁNOV A OSÔB DO OBCHODNÉHO REGISTRA

Predmetná novela Obchodného zákonníka okrem vyššie uvedených zmien prináša aj podstatné zmeny zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o obchodnom registri“) v oblasti dokladov, ktoré sú potrebné pre zápis zmeny v obchodnom registri. Podľa tejto novely sa s účinnosťou od 01.01.2018 bude vyžadovať, aby bol podpisový vzor konateľa, prokuristu, vedúceho podniku alebo organizačnej zložky podniku zapísanej do obchodného registra, likvidátora, správcu v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo správcom vo vyrovnacom konaní, správcom na výkon nútenej správy, zástupcom správcu na výkon nútenej správy vlastnoručne podpísaný v prítomnosti notára alebo povereného zamestnanca obce. Pričom zákon priamo uvádza, že takýto podpis nemožno uznať za vlastný, teda je nutné listinu podpísať osobne v prítomnosti notára, resp. ním poverenej osoby. Pokiaľ by bol podpis na podpisovom vzore iba uznaný za vlastný, obchodný register zápis zmeny odmietne vykonať.

 

9. ZMENY VO VZŤAHU K ŠTATUTÁRNYM ORGÁNOM SPOLOČNOSTI

Štatutárnym orgánom spoločností pribudnú nové, zásadné povinnosti, ktoré môžu mať dosah na celú spoločnosť a jej fungovanie. Ak člen štatutárneho orgánu spoločnosti musí podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní spĺňať konkrétne podmienky na výkon jeho funkcie a tieto podmienky spĺňať prestane, jeho funkcia zaniká ku dňu, ku ktorému prestal tieto podmienky spĺňať. Tento zánik nastáva priamo zo zákona a člen štatutárneho orgánu ani samotná spoločnosť zánik funkcie konateľa nevedia ovplyvniť. Tento zánik však nenastane, ak je fyzická osoba jediným štatutárnym orgánom spoločnosti.

Ďalej bude platiť, že štatutárny orgán spoločnosti sa aj napriek skončeniu výkonu svojej funkcie nezbaví povinností poskytnúť primeranú súčinnosť vyžiadanú súdom, správcom dane, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, správcom alebo súdnym exekútorom. Táto povinnosť sa však logicky vzťahuje iba na informácie, ktoré táto osoba ako štatutárny orgán spoločnosti získala za obdobie, v ktorom pôsobila ako štatutárny orgán spoločnosti. Za splnenie tejto povinnosti a poskytnutie informácií má bývalý štatutárny orgán právo od spoločnosti požadovať náhradu nákladov, ktoré mu vznikli.

Právny vzťah medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu sa riadi ustanoveniami § 566 a nasl. o mandátnej zmluve. Povinnosti mandatára voči spoločnosti bude mať od 01.01.2018 aj osoba, ktorá fakticky vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu bez toho, aby bola do tejto funkcie riadne a zákonne zvolená. Takáto osoba je povinná konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri akomkoľvek porušení tejto povinnosti má faktický štatutárny orgán rovnakú zodpovednosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Toto ustanovenie sa bude v praxi týkať najmä osôb, ktoré konajú za spoločnosť na základe plnomocenstva.

 

10. ÚPRAVA ZÁKAZU KONKURENCIE

Novela Obchodného zákonníka upravuje a rozširuje výnimky pri zákaze konkurencie konateľov spoločností s ručením obmedzeným. Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nesmie podľa § 136 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, okrem prípadu ak:

• ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa základným imaním zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa alebo
• v ktorej je spoločníkom niektorý zo spoločníkov spoločnosti alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník.

Novelou dochádza k zmene kogentnej úpravy zákazu konkurencie v rámci spoločností s ručením obmedzeným, ktorá po novom obmedzuje možnosti konateľov spoločností s ručením obmedzeným menej reštriktívnym spôsobom a dáva konateľom možnosť konať v širšom rozsahu obchodných spoločností. Spoločnosť s ručením obmedzeným si môže upraviť podmienky zákazu konkurencie oveľa prísnejším spôsobom a tieto zákonné možnosti konateľov obmedziť.

 

ZÁVER

V poslednej časti sa budeme venovať úprave nového trestného činu, spresneniu skutkovej podstaty trestného činu Marenia konkurzného a vyrovnacieho konania a ostatým zmenám, ktoré novela Obchodného zákonníka priniesla.