Európsky platobný rozkaz je upravený v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zaviedlo európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej ako „Nariadenie EPR“).
Kedy možno využiť Európsky platobný rozkaz?
Na začiatok uvádzame, že Nariadenie EPR sa vzťahuje na občianske a obchodné veci, pri ktorých sa uplatňujú pohľadávky. Európsky platobný rozkaz je určený na vymáhanie pohľadávok pre cezhraničné spory, a to bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Európsky „plaťák“ sa nevzťahuje najmä na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Taktiež nemožno tento inštitút vyplývajúci z Nariadenia EPR použiť v prípade uplatňovania nárokov vyplývajúcich z majetkových práv týkajúcich sa manželstva alebo dedenia, v súvislosti s konkurzným konaním týkajúcim sa platobne neschopných spoločností, pri uplatňovaní sociálnych dávok, pohľadávok z mimozmluvných záväzkov (napr. ak tieto neboli predmetom dohody medzi stranami alebo nedošlo k uznaniu dlhu; ak sa netýkajú vyrovnaných dlhov, ktoré vznikli zo spoločného vlastníctva majetku).
Samozrejme, musí ísť o „cezhraničný spor“, t. j. jedna zo strán má bydlisko, resp. sídlo v jednom členskom štáte EÚ a druhá strana v inom členskom štáte EÚ.
V zmysle článku 4 Nariadenia EPR „Európske konanie o platobnom rozkaze sa zavádza na účely uspokojovania peňažných pohľadávok s určenou výškou, ktoré sú splatné v čase podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu.“
Európskeho platobný rozkaz – návrh na vydanie
Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že podania pri európskom platobnom rozkaze sa podávajú na predpísaných tlačivách dostupných na e-justice.europa.eu. Návrh na vydanie Európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva, ktoré je uvedené v prílohe I Nariadenia EPR. Medzi obsahové náležitosti návrhu patria:
- identifikácia strán sporu a označenie súdu,
- výška pohľadávky,
- úroková sadzbu (ak sa uplatňujú úroky z omeškania), vrátane začiatku jej plynutia,
- predmet sporu (stručný opis okolností) spolu s odôvodnením,
- označene a priloženie dôkazov,
- cezhraničný charakter.
Súd pritom po doručení európskeho platobného rozkazu skúma výlučne tlačivo a splnenie požiadaviek Naradenia EPR, t. j. riadne a správne vyplnenie európskeho platobného rozkazu. V prípade, ak je formulár vyplnený a) riadne, v súlade s Nariadením EPR a b) pohľadávka je opodstatnená, súd vydá európsky platobný rozkaz.
V prípade nesplnenia uvedených podmienok súd návrh zamietne. K zamietnutiu je potrebné doplniť, že súd zamietne návrh, ku ktorému bol navrhovateľ vyzvaný vykonať opravu a / alebo zmenu v zmysle čl. 9 a čl. 10 Nariadenia EPR, avšak súdu neodpovedal v lehote určenej súdom.
Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu odôvodniť obdobne ako v konaní podľa Civilného sporového poriadku (tu spočíva hlavný rozdiel medzi návrhom a odporom podľa Nariadenia EPR).
Odpor proti európskemu platobnému rozkazu
Odpor je potrebné taktiež podať na vzorovom tlačive (tlačivo F). Rozdiel medzi slovenskou právnou úpravou a európskou legislatívou spočíva napríklad v lehote podania odporu a odôvodňovaní odporu. Zatiaľ čo po doručení platobného rozkazu v zmysle § 265 Civilného sporového poriadku je lehota na podanie odporu 15 dní, pri európskom platobnom rozkaze je lehota na podanie odporu 30 dní.
V zmysle § 267 Civilného sporového poriadku je potrebné odpor „vecne odôvodniť“. Pri odpore podľa Nariadenia EPR, odporca uvádza len to, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody.
Účinkom odporu podaného v zákonnej lehote sa stáva riadne občianske súdne konanie. Pokračovanie súdneho konania sa riadi právom členského štátu pôvodu. V prípade nepodania odporu riadne a včas, súd vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný prostredníctvom tlačiva G.
Záver
Sledovaným účelom Nariadenia EPR je zjednodušenie a urýchlenie súdnych konaní v cezhraničných sporoch. To potvrdzuje aj jednoduché vyplnenie jednotlivých formulárov pri uskutočnení podaní.
