Počas júna a júla 2017 bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania návrh zmien v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodnom zákonníku. Tento článok poskytuje prehľad najzásadnejších navrhovaných zmien Obchodného zákonníka, medzi ktoré možno zaradiť napr. posilnenie zodpovednosti štatutárnych orgánov, opatrenia za účelom zabránenia nepoctivému zlučovaniu spoločností, zavedenie nového trestného činu nekalej likvidácie, a ďalšie.
Navrhované zmeny Obchodného zákonníka podľa dôvodovej správy majú reagovať najmä na problémy, ktoré v praxi spôsobujú reťazové zlučovania a splynutia spoločností. Tieto zlučovania a splynutia sú realizované za účelom vyhnutia sa zodpovednosti a riadnemu plneniu povinností v prípade likvidácie spoločnosti alebo jej úpadku. V návrhu zákona je zároveň obsiahnutá transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva).
Návrh zákona má v prvom rade za cieľ sprísniť povinnosti štatutárnych orgánov v prípade „faktickej likvidácie“ obchodnej spoločnosti prostredníctvom tzv. bielych koní. V tejto súvislosti by mal zákon reagovať na prípady, kedy nemohlo dôjsť k vyhláseniu konkurzu, a to v dôsledku výmazu dlžníka z obchodného registra alebo pokiaľ bolo konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu zastavené pre nedostatok majetku dlžníka. Podľa navrhovaných zmien, pokiaľ ostane spoločnosť po dlhší čas bez jediného zapísaného štatutárneho orgánu, návrh na vyhlásenie konkurzu (v mene spoločnosti) by mal podať štatutár, ktorý vykonával funkciu naposledy.
Aj bývalý člen štatutárneho orgánu by mal podľa návrhu zákona po zániku jeho funkcie poskytnúť potrebnú súčinnosť orgánom štátnej správy a súdom, tak aby spoločnosť, v ktorej pôsobil neutrpela ujmu. Navyše, na neposkytnutie potrebnej súčinnosti by sa po novom mala vzťahovať možnosť vylúčenia (diskvalifikácie), ktorá sa doposiaľ týkala najmä prípadov nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu. O vylúčení, resp. diskvalifikácii by sa vo vzťahu k daňovým, colným alebo pracovnoprávnym povinnostiam mohli rozšíriť kompetencie orgánov (napr. správne alebo daňové orgány), v ktorých pôsobnosti sú tieto špecifické porušenia.
Ďalej sa navrhuje zaviesť inštitút zodpovednosti ovládajúcich osôb za škodu spôsobenú úpadkom ovládaných osôb, pokiaľ sa ovládajúca osoba podieľala na prijatí rozhodnutia orgánu ovládanej osoby, bez ktorého by ovládaná osoba nebola v úpadku, alebo dala k takému rozhodnutiu pokyn. Zákon by mal vyriešiť aj zodpovednosť osôb, ktoré nie sú štatutárnym orgánom spoločnosti (t.j. nie sú oficiálne zapísané v obchodnom registri), ale v skutočnosti vykonávajú činnosť štatutárneho orgánu namiesto zapísanej osoby. Veritelia by mali mať po novom možnosť vymáhať si nárok na aj voči uvedeným „de facto“ štatutárom.
Za podstatný považujeme návrh na zavedenie nového trestného činu – nekalá likvidácia, ktorý je zameraný najmä na postih osôb podieľajúcich sa na prevádzaní majetkovej účasti v právnických osobách na tzv. biele kone. Mala by sa tiež zaviesť povinnosť vyhotovenia správy audítora o splnení podmienky na účasť spoločností na zlúčení, splynutí alebo rozdelení, pričom správa audítora bude musieť byť uložená do zbierky listín. Zároveň sa má (s určitými výnimkami) stanoviť lehota na podanie návrhu zúčastnených spoločností na zápis zlúčenia splynutia alebo rozdelenia do obchodného registra.
V rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii by mali byť zavedené riešenia pre prípady svojvoľného popierania pohľadávok veriteľov a v súvislosti s právnou úpravou oddlženia by mal byť zriadený osobitný účet dlžníka (kam by sa poukázala nepostihnuteľná hodnota jeho obydlia).
Vzhľadom na novú právnu úpravu zákona o e-Governmente upozorňujeme na navrhované umožnenie využiť elektronické služby Obchodného vestníka bez povinnej registrácie osobám, ktoré disponujú elektronickou schránkou, ktoré by sa malo realizovať zmenou zákona o Obchodnom vestníku.
Implementáciou vyššie uvedenej smernice o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií by sa v Obchodnom zákonníku mali zaviesť tri nové pojmy: majiteľ obchodného tajomstva, rušiteľ a tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu. Pojem majiteľ obchodného tajomstva by mal v § 17 ods. 2 nahradiť slovo „podnikateľ“, pričom daný pojem sa v zmysle Dôvodovej správy javí ako vhodnejší, nakoľko majiteľom obchodného tajomstva je ten podnikateľ, ktorý s predmetom obchodného tajomstva vzťahujúcemu sa k podniku nakladá oprávnene.
Rušiteľom na účely návrhu zákona je ten, kto neoprávnene do práva k obchodnému tajomstvu zasiahol jeho získaním, sprístupnením, zverejnením, alebo obchodné tajomstvo svojim neoprávneným konaním ohrozuje. Pojem „tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu“ vyjadruje, že ide o tovar/výrobok, ktorý v dôsledku porušenia obchodného tajomstva neoprávnenú hodnotu. Novela vymedzuje druhy konaní, ktoré možno vnímať ako porušenie obchodného tajomstva, pričom ide o výpočet demonštratívny. V nadväznosti na uvedené by sa mali zaviesť rýchle a účinné prostriedky ochrany vzhľadom na možný rozsah následkov porušenia obchodného tajomstva. Ochrana by mala byť zabezpečená aj formou neodkladných opatrení, ktoré by mali predstavovať špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k neodkladným opatreniam, ktoré obsahuje tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku.
Vzhľadom na skutočnosť, že výsledkom medzirezortného pripomienkového konania boli podstatné zmeny návrhu zákona, pripomienkové konanie malo byť vykonané opätovne, avšak v skrátenej forme.
