Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydal dňa 27. apríla 2017 v poradí druhý zjednocujúci Rozsudok pod sp. zn. 1VCdo/1/2017, ktorý je v zmysle § 48 ods. 3 Civilného sporového poriadku záväzný pre ostatné senáty Najvyššieho súdu. Veľký senát najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujal právny názor, že zákaz nehnuteľnú vec predať, darovať alebo inak scudziť, ktorý bol nariadený predbežným opatrením vydaným v občianskom súdnom konaní treba interpretovať tak, že sa vzťahuje nielen na samotnú realizáciu prevodu vlastníctva zmenou zápisu v katastri nehnuteľností, ale zároveň už na uzatvorenie kúpnej, darovacej alebo akejkoľvek inej scudzovacej zmluvy.
K porušeniu uvedeného zákazu nakladania s nehnuteľnosťou teda dochádza už samotným uzatvorením scudzovacej zmluvy, nie až samotným prevodom vlastníctva zmenou zápisu v katastri nehnuteľností. Je tomu tak z dôvodu, že predbežným opatrením sa má zabezpečiť reálna, účinná a efektívna súdna ochrana účastníkom konania, a to dočasnou úpravou ich pomerov, ktorá zabraňuje zhoršeniu postavenia oprávneného subjektu.
Pokiaľ by sa v rámci tejto otázky prijal akýkoľvek iný záver, nebol by naplno dosiahnutý účel predbežného opatrenia a nebola by v plnom rozsahu zabezpečená ochrana, ktorá sa má predbežným opatrením dosiahnuť. Právne závery Rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú plne aplikovateľné aj vo vzťahu k neodkladnému opatreniu nariadenému podľa Civilného sporového poriadku.
