Dobrý deň,
po rozvode s manželkou bola dcéra zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že mne bola súdom určená povinnosť platiť výživné na dcéru vo výške 180,- Eur mesačne. Dcéra je práve v maturitnom ročníku a v júni bude končiť školu, pričom nie je isté, či bude ďalej pokračovať v štúdiu. Chcel by som sa informovať, kedy mi končí vyživovacia povinnosť, v deň plnoletosti dcéry alebo dňom odovzdania maturitného vysvedčenia? Ďakujem za Vašu radu. Čitateľ Jozef.
Vážený čitateľ,
vyživovacou povinnosťou je potrebné vo všeobecnosti rozumieť povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona taxatívne určených subjektov (povinných osôb) zabezpečovať a uspokojovať bežné existenčné potreby iných osôb, spravidla členov rodiny (oprávnené osoby).
Výživné možno charakterizovať ako súhrn zákonom upravených práv a povinností oprávnených osôb pri zabezpečovaní úhrady ich odôvodnených osobných materiálnych a nemateriálnych potrieb. V prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ide o zákonnú povinnosť, ktorá je súčasťou rodičovských práv a povinností a vzniká narodením dieťaťa a zaniká jeho schopnosťou sa samostatne živiť, samostatne si uspokojovať svoje životné potreby, teda nie automaticky plnoletosťou, ako sa mnohí povinní mylne domnievajú.
Kedy nastane tento moment, je nutné v každom prípade posudzovať individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu, vždy však s ohľadom na záujem dieťaťa. V praxi môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to napríklad poskytnutím možnosti bývania v rodičovskom dome alebo byte až do doby, kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Zánik vyživovacej povinnosti je preto individuálny podľa schopnosti dieťaťa získať pravidelný príjem a z vlastných zdrojov si zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady. Nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť zanikla a následne sa v dôsledku iných rozhodujúcich skutočností opätovne obnovila (napr. zhoršený zdravotný stav oprávneného dieťaťa), prípadne aby nikdy nezanikla (napr. z dôvodu trvalej invalidity dieťaťa).
