Vysielanie zamestnancov je primárne upravené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (ďalej len „Smernica o vysielaní pracovníkov“) a následne táto je transponovaná do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). V tomto príspevku sa budeme venovať cezhraničnému vysielaniu zamestnancov z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky. Pre úplnosť dopĺňame, že vysielanie zamestnanca európska a vnútroštátna právna úprava umožňuje aj naopak, teda z územia Slovenskej republiky do iných členských štátov Európskej únie.
Čo všetko spadá pod pojem vyslanie zamestnanca?
Vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné:
- vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah;
- vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah; alebo
- dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.
Koho Zákonník práce považuje za vysielajúceho zamestnávateľa a koho za vyslaného zamestnanca?
Vysielajúci zamestnávateľ je Zákonníkom práce definovaný ako hosťujúci zamestnávateľ z iného členského štátu Európskej únie, ktorý vysiela zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky.
Za vyslaného zamestnanca Zákonník práce považuje hosťujúceho zamestnanca dočasne vykonávajúceho prácu v Slovenskej republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte Európskej únie. Za vyslanie zamestnanca sa považuje aj jeho cezhraničné dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.
Vyslaným zamestnancom nie je vodič, ktorý:
- prechádza cez územie členského štátu Európskej únie bez naloženia alebo vyloženia tovaru alebo bez vyzdvihnutia alebo vysadenia cestujúcich;
- vykonáva bilaterálnu dopravnú operáciu pri preprave tovaru;
- vykoná okrem bilaterálnej dopravnej operácie pri preprave tovaru dodatočnú činnosť, ktorou je jedna nakládka a jedna vykládka alebo jedna nakládka alebo jedna vykládka na území členských štátov Európskej únie alebo iných štátov, cez ktoré vodič prechádza, za podmienky, že vodič tovar nenaloží a nevyloží na území toho istého členského štátu Európskej únie; ak po bilaterálnej dopravnej operácii z územia členského štátu Európskej únie usadenia zamestnávateľa, počas ktorej vodič nevykonal žiadnu dodatočnú činnosť, nasleduje bilaterálna dopravná operácia na územie členského štátu Európskej únie usadenia zamestnávateľa, výnimka na dodatočné činnosti sa vzťahuje na vykonanie dvoch nakládok a dvoch vykládok alebo dvoch nakládok alebo dvoch vykládok za podmienky, že vodič tovar nenaloží a nevyloží na území toho istého členského štátu Európskej únie,
- vykonáva bilaterálnu dopravnú operáciu pri preprave cestujúcich;
- vykoná okrem bilaterálnej dopravnej operácie pri preprave cestujúcich dodatočnú činnosť, ktorou je jedno vyzdvihnutie cestujúcich a jedno vysadenie cestujúcich alebo jedno vyzdvihnutie alebo jedno vysadenie cestujúcich na území členských štátov Európskej únie alebo iných štátov, cez ktoré vodič prechádza, za podmienky, že vodič neponúka služby osobnej dopravy medzi dvoma miestami na území členského štátu Európskej únie, cez ktorý prechádza; rovnako to platí aj pre spiatočnú cestu;
- vykoná začiatočný alebo záverečný cestný úsek kombinovanej dopravnej operácie podľa osobitného predpisu, ak tento úsek pozostáva z bilaterálnych dopravných operácií podľa písmen b) a c).
Ako je možné vidieť z definície pojmu „vyslaný zamestnanec“, pre možnosť vyslania zamestnanca (v súlade so zákonnými predpismi) Zákonník práce uvádza ako jedinú podmienku bežný výkon práce v inom členskom štáte Európskej únie. Právna úprava pri vysielaní pracovníkov teda neobmedzuje zamestnanca jeho štátnou príslušnosťou (v nadväznosti na ňu ani prechodným či trvalým pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny). To znamená, že nie sú diferencované pracovné podmienky zvlášť pre príslušníkov iného členského štátu Európskej únie a zvlášť pre príslušníkov tretích krajín.
Podľa existujúcej judikatúry Súdneho dvora zamestnanci tretích krajín v prípade, že sú legálne zamestnávaní na území členského štátu poskytovateľom služieb usídleným v členskom štáte, môžu byť vyslaní do iného členského štátu bez toho, aby v tomto druhom členskom štáte podliehali administratívnym obmedzeniam. V tejto súvislosti sú teda zachované rovnaké podmienky vyslania pracovníkov so štátnou príslušnosťou členského štátu a pracovníkov so štátnou príslušnosťou tretej krajiny.
Doba vyslania zamestnancov
Samotné dočasné vyslanie zamestnancov neobmedzuje Smernica o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb a ani slovenské právne predpisy presnou časovou hranicou možnej doby vyslania pracovníkov na územie SR. Avšak, rozlišujeme krátkodobé a dlhodobé vysielanie zamestnancov, s ktorými sa spája iná pôsobnosť Zákonníka práce a osobitných predpisov:
- KRÁTKODOBÉ – pracovnoprávny vzťah zamestnanca vyslaného na výkon prác na územie SR sa spravuje Zákonníkom práce, osobitnými predpismi, príp. kolektívnou zmluvou, len obmedzene v rozsahu tzv. tvrdého jadra pracovných podmienok, a to konkrétne:
- dĺžka pracovného času a odpočinok;
- dĺžka dovolenky;
- minimálna mzda, minimálne mzdové nároky, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, iné povinné zložky mzdy a náhrada mzdy za dovolenku;
- bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci;
- pracovné podmienky tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien a mladistvých zamestnancov;
- rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie;
- podmienky, za ktorých možno zamestnanca dočasne prideliť, pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ak ide o vyslanie;
- podmienky ubytovania, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom;
- náhradu cestovných výdavkov, náhrada výdavkov za ubytovanie a stravné pri pracovnej ceste alebo pri ceste do obvyklého miesta výkonu práce na území SR.
Za dodržania vyššie uvedených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania platí, že doba vyslania nemôže presiahnuť 12 mesiacov, resp. max. 18 mesiacov v prípade, že predĺženie krátkodobého vyslania spolu s odôvodnením bolo oznámené Národnému Inšpektorátu práce.
- DLHODOBÉ – v tomto prípade doba vyslania zamestnanca presiahne dobu 12 mesiacov, resp. predĺžené obdobie krátkodobého vyslania. Pri dlhodobom vyslaní zamestnanca sa pracovnoprávny vzťah spravuje celým Zákonníkom práce, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou. Výnimku predstavuje založenie, vznik, skončenie a zánik pracovnoprávneho vzťahu, výkon inej zárobkovej činnosti a obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, na ktoré sa naďalej bude vzťahovať právna úprava členského štátu vysielajúceho zamestnávateľa.
Inými slovami, rozšírením pôsobnosti Zákonníka práce sa na vysielaného zamestnanca aplikujú ustanovenia, ako na slovenského zamestnanca v pracovnom pomere.
V nadväznosti na vyššie uvedené upriamujeme pozornosť na zákaz reťazenia vyslaní. Ak vyslaný zamestnanec nahrádza iného vyslaného zamestnanca, ktorý vykonával tú istú pracovnú úlohu na tom istom mieste, do celkovej doby trvania vyslania sa započítava aj trvanie vyslania nahrádzaného vyslaného zamestnanca; vykonávanie tej istej pracovnej úlohy na tom istom mieste sa posudzuje s ohľadom na povahu vykonávaných činností a miesto ich vykonávania a povahu poskytovanej služby.
Mimo vyššie uvedených pravidiel v závislosti od doby vyslania zamestnancov, platí tzv. princíp výhodnosti pre zamestnanca, ktorý stanovuje, že pracovné podmienky a podmienky zamestnávania v zmysle slovenských právnych predpisov sa nemusia uplatniť, ak je právo, podľa ktorého sa doteraz spravoval pracovnoprávny vzťah, výhodnejšie pre daného zamestnanca.
Cezhraničné vyslanie zamestnanca – Záver
Pozitívnym prínosom európskej regulácie témy cezhraničného vysielania zamestnancov je predovšetkým voľný pohyb pracovnej sily v rámci EÚ a garancia zachovania minimálnych pracovných podmienok a práv vysielaných zamestnancov.
Zamestnávatelia by preto mali evidovať, že v prípade vysielania zamestnancov právna úprava neobmedzuje zamestnanca na základe jeho štátnej príslušnosti, čo znamená, že vyslaní zamestnanci majú rovnaké pracovné práva, bez ohľadu na to, odkiaľ v EÚ pochádzajú. Týmto spôsobom sa zabezpečuje spravodlivosť a rovnosť medzi všetkými zamestnancami. Pri cezhraničnom vysielaní zamestnancov je tiež potrebné vziať do úvahy predpokladaný časový rozsah výkonu práce a akých štátnych príslušníkov zamestnávateľ vyšle ako svojich zamestnancov na územie SR. V neposlednom rade pri cezhraničnom vysielaní platí najmä zásada výhodnosti pre zamestnanca, čo znamená, že ak je právo štátu, z ktorého zamestnanec pochádza, výhodnejšie, takéto právo sa pri vysielaní zachováva oproti právu krajiny, kde je zamestnanec vyslaný.
V závislosti od týchto faktorov je preto potrebné dôsledne určiť a definovať pracovné podmienky a podmienky zamestnávania daných zamestnancov v prípade záujmu o ich cezhraničné vysielania. Samozrejme, netreba zabúdať na povinnosti, ktoré vznikajú v súvislosti s cezhraničným vyslaním zamestnancov voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
V prípade záujmu o právne poradenstvo či zosúladenie pracovnoprávnej dokumentácie Vám radi pomôžeme, neváhajte sa preto na nás kedykoľvek obrátiť.