V dôsledku pandémie koronavírusu sa na Slovensku naďalej infikujú až tisícky ľudí denne. Aj keď sú v súčasnosti hlavnou témou okamžité následky ochorenia COVID-19 na zdravie nakazených, v pozadí pandémie číhajú na obyvateľstvo nepriame dopady daného ochorenia.
Pandémia COVID-19 dostala väčšinu zdravotníckych zariadení pod obrovský tlak a vo viacerých zdravotníckych zariadeniach denne dochádza k preťaženiu kapacít. Práve za účelom minimalizácie následkov spôsobených ochorením COVID-19 štát začal na boj s pandémiou využívať všetky zdroje v zdravotníctve. Od 16.03.2020 je na Slovensku vyhlásený núdzový stav. Bola uskutočnená hospodárska mobilizácia, ktorej súčasťou boli všetky fakultné nemocnice v pôsobnosti štátu. Zároveň boli zdravotnícke zariadenia nútené reprofilizovať lôžka, aby zabezpečili dostatočný počet lôžok pre pacientov s vážnymi ťažkosťami spojenými s ochorením COVID -19. V dôsledku tohto však boli odložené všetky plánované operácie ako aj prípadné preventívne kontroly.
Nakoľko počet hospitalizácií pacientov s ochorením COVID-19 naďalej stúpa, Ministerstvo zdravotníctva SR nariadilo nemocniciam, ktoré sú v zozname subjektov hospodárskej mobilizácie, poskytovať pacientom v nemocniciach len neodkladnú starostlivosť. Výnimku v tomto prípade majú len onkologickí pacienti a pacienti, ktorým sa poskytuje biologická alebo dialyzačná liečba. Na zvyšok obyvateľstva však štát nedokáže zabezpečiť potrebné kapacity.
Existuje veľké množstvo pacientov, ktorí v dôsledku pandémie nedostávajú rovnaký štandard základnej zdravotnej starostlivosti. Podľa prieskumu Asociácie na ochranu práv pacientov zhoršenú dostupnosť zdravotnej starostlivosti u všeobecných a špecializovaných lekárov pocítila tretina pacientov. Obmedzený prístup k špecialistom a nemocniciam a menej osobných kontaktov s všeobecnými lekármi značným spôsobom znižujú kvalitu poskytovanej starostlivosti, čo môže mať takmer s istotou za následok poškodenie zdravia pacienta.
Už teraz môžeme predpokladať, že u mnohých ľudí sa prejavia zdravotné komplikácie ako následok odloženia ich lekárskeho vyšetrenia, či operácie. Práve odložená zdravotná starostlivosť je ďalším z mnohých negatívnych následkov, ktoré ochorenie COVID-19 prináša, hoci mu nie je venovaná toľká pozornosť.
V prípade, že sa domnievate, že k zhoršeniu alebo poškodeniu Vášho zdravia došlo v dôsledku zanedbania zdravotnej starostlivosti spôsobenej pandémiou COVID—9, je otázne, kto bude za škodu na zdraví zodpovedať. Vzhľadom na stav zdravotníctva, štát v súvislosti s pandemickou situáciou predvídal možnosť, že nebude mať k dispozícií personálne a materiálne zabezpečenie postačujúce na ošetrenie osôb, ktoré majú zdravotné problémy. Práve z toho dôvodu zákonodarcovia novelizovali zákon o zdravotnej starostlivosti, konkrétne táto problematika je upravená v ust. § 4 ods. 7 zákona o zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 4 ods. 7 zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
„Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne aj vtedy, ak je poskytnutá podľa odseku 3 druhej vety a zároveň preukázateľne v príčinnej súvislosti s výnimočným stavom, núdzovým stavom alebo mimoriadnou situáciou pri jej poskytovaní nemohli byť splnené minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa osobitného predpisu“
V zmysle citovaného ustanovenia nebude poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedať za prípadné poškodenie zdravia spôsobené odložením/oneskorením poskytnutej zdravotnej starostlivosti len v tom prípade, ak zdravotnícke zariadenie preukáže, že zdravotná starostlivosť bola poskytovaná v príčinnej súvislosti s výnimočným stavom, núdzovým stavom alebo výnimočnou situáciou a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri jej poskytovaní nemohol zabezpečiť minimálne požiadavky na personálne a materiálno-technické zabezpečenie daného zdravotníckeho zariadenia.
Zákonodarca sa ust. § 4 ods. 7 zákona o zdravotnej starostlivosti snaží obmedziť prípadnú zodpovednosť zdravotníckych zariadení, ktoré v dôsledku veľkého množstva pacientov nedisponujú dostatočným personálnym a materiálno-technickým vybavením. Je však výlučne na zdravotníckom zariadení, aby preukázalo hypotézu právnej normy, a teda že skutočne nastala v konkrétnom prípade situácia, že zdravotná starostlivosť nemohla byť poskytnutá poškodenej osobe včas v dôsledku nedostatočnej kapacity zdravotníckeho zariadenia, pričom táto nedostatočnosť (materiálno-technická a personálna) bola spôsobená v dôsledku výnimočného stavu, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
Podľa nášho názoru predpoklady uvedené v hypotézy právnej normy (§ 4 ods. 7 zákona o zdravotnej starostlivosti), ku dnešnému dňu nenastali, nakoľko nie všetci lekári alebo lôžka v zdravotníckych zariadeniach boli/sú obsadené osobami, ktoré trpia ochorením COVID-19, prípadne iným ochorením. Uvedená právna norma nezbavuje zodpovednosti zdravotnícke zariadenie, ktoré z dôvodu obáv o svoje preťaženie odkladá zdravotnú starostlivosť s cieľom ponechať prípadne voľné lôžka pre osoby, ktoré trpia ochorením COVID – 19.
V prípade, ak sa domnievate, že došlo k zhoršeniu Vášho zdravotného stavu alebo zdravotného stavu blízkej osoby v dôsledku odmietnutia alebo oneskoreného poskytnutia zdravotnej starostlivosti, neváhajte a požiadajte o bezplatnú konzultáciu, telefonicky na tel. č.: 0910 902 700 alebo e-mailom na: radoslav.tokos@ppak.sk.
V prípade potreby poradenstva vo veci, alebo vypracovania potrebnej dokumentácie sa na nás neváhajte obrátiť.
