Novela colného zákona účinná od 01.01.2018

LEGISLATÍVNY PROCES

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Colný zákon“) bol dňa 11.10.2017  prerokovaný na 21. schôdzi NR SR a v III. čítaní bol schválený pod uznesením číslo 857. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon bol vyhlásený dňa 14.11.2017 a vyšiel v Zbierke zákonov ako Zákon č. 272/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novela Colného zákona sa stáva účinnou dňa 1.1.2018.

ÚVOD

Účelom novely Colného zákona je implementácia niektorých ustanovení

• vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie,
• delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie,
• nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1525, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach a
• nariadenia Rady (ES) č. 150/2003 z 21. januára 2003, ktorým sa odpúšťajú dovozné clá na určité zbrane a vojenské zariadenia.

Novela Colného zákona upravuje viacero oblastí, ktorých cieľom je:

1. zosúladenie miesta predloženia tovaru a výkonu colnej kontroly s príslušnými ustanoveniami Colného kódexu Únie,
2. pri celkovej záruke na colný dlh poskytnutej zložením peňažných prostriedkov v hotovosti ustanovenie postupu vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov na návrh osoby, ktorá takúto záruku poskytla,

• ustanovenie osobitnej úpravy o ručiteľskom vyhlásení pri ručení vo forme jednotlivej záruky podaného v elektronickej podobe,

1. vo vzťahu k celkovej záruke ustanovenie osobitného ručiteľského vyhlásenia, ktoré nebude vyžadovať také podrobné a administratívne náročné rozdelenie celkovej výšky referenčnej sumy, ako je to v platnej právnej úprave Európskej únie,
2. úprava podmienok nakladania s tovarom, ktorý bol zaistený alebo prenechaný v prospech štátu,
3. doplnenie novej skutkovej podstaty pre colný delikt a colný priestupok,

• rozšírenie možnosti postúpenia dočasne nevymožiteľného nedoplatku,
• ustanovenie kompetencie pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v súvislosti s implementáciou nariadenia Rady (ES) č. 150/2003,

1. odstránenie terminologických nepresností a
2. reakcia na požiadavky aplikačnej praxe.

Okrem novely Colného zákona zákon č. 272/2017 Z. z v čl. II novelizuje aj zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k výkonu duchovnej a pastoračnej činnosti pre veriacich colníkov a ich rodinných príslušníkov a v čl. III. novelizuje zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, a to v nadväznosti na úpravu v čl. 27 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447, kde prichádza najmä k zmene vzdelávacej inštitúcie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z inštitútu vzdelávania na „akadémiu finančnej správy“.

 

ZOSÚLADENIE MIESTA PREDLOŽENIA TOVARU NA VÝKON COLNEJ KONTROLY

A. Zosúladenie miesta predloženia tovaru

Zákonom č. 272/2017 Z.z. prichádza v Colnom zákone k zosúladeniu miesta predloženia tovaru v nadväznosti na znenie čl. 139 Colného kódexu Únie, podľa ktorého sa tovar predkladá na určený colný úrad,  miesto určené colnými orgánmi alebo miesto schválené colnými orgánmi. V súvislosti s uvedeným prichádza k zmene súčasného znenia § 19 „Prepravy tovaru na colný úrad a predloženie tovaru“ Colného zákona, ktoré sa nahrádza novým znením s názvom „Predloženie tovaru“. V novom znení § 19 Colného zákona sa bližšie vymedzuje aj colný priestor colného úradu, určené miesto a schválené miesto na predloženie tovaru. Z uvedeného dôvodu prichádza k podrobnejšiemu definovaniu problematiky predloženia tovaru a pôvodné znenie § 19 Colného zákona sa rozšírilo z dvoch odsekov až na šesť, pričom nové znenie § 19 Predloženie tovaru je nasledovné:

„(1) Tovar sa predkladá v colnom priestore, na mieste určenom colným orgánom alebo na mieste schválenom colným orgánom, na ktorom je možné vykonať fyzickú kontrolu tovaru.

(2) Colný priestor je vyhradený a označený priestor príslušného colného úradu nachádzajúci sa v stavbách a na pozemkoch, ktoré tento colný úrad užíva.

 (3) V colnom priestore je možné predložiť tovar len počas úradných hodín príslušného colného úradu, ktoré sa oznamujú na jeho úradnej tabuli; ustanovenie § 26 tým nie je dotknuté.

(4) Miesto určené colným orgánom je vyhradený priestor v stavbách a na pozemkoch, na ktorých je umiestnená železničná stanica, letisko, poštový podnik, prístav, alebo na inom pozemku, ak je colným úradom určený na predloženie tovaru po dohode s vlastníkom týchto stavieb a pozemkov alebo ich oprávneným užívateľom.

(5) Miesto určené colným orgánom môže byť označené ako colný priestor; na takto označené miesto sa ustanovenia osobitného predpisu uplatnia rovnako.

 (6) Miesto schválené colným orgánom je vyhradený priestor v stavbách a na pozemkoch schválených colným orgánom na základe schválenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu.“

B. Výkon colnej kontroly

Pokiaľ prišlo k novej úprave § 19 Colného zákona vo vzťahu k predloženiu tovaru, vystala logicky otázka úpravy colnej kontroly tovaru predloženého k colnému konaniu v miestach a priestoroch uvedených v § 19 Colného zákona. V tejto súvislosti rovnako ako to bolo v § 19 Colného zákona úprava colnej kontroly v spomenutom rozsahu nahrádza doterajšie znenie § 26 Colné konanie v colnom priestore a mimo colného priestoru Colného zákona a nahrádza ho novým znením § 26 Colného zákona, ktorý sa označuje: „Colná kontrola tovaru predloženého v colnom priestore, na mieste určenom colným orgánom alebo na mieste schválenom colným orgánom“.

V novom znení § 26 Colného zákona sa ustanovujú podmienky, za ktorých sa tovar môže predložiť v colnom priestore alebo na inom určenom mieste na účely vykonania colnej kontroly aj mimo určených úradných hodín colného úradu. V prípade miesta schváleného na predloženie tovaru podmienky na predloženie tovaru na tomto mieste a na vykonanie colnej kontroly colný úrad určí v osobitnom povolení. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou prichádza k  zaokrúhleniu súm určených ako hodinová náhrada nákladov za vykonávanie colnej kontroly mimo určených úradných hodín na celé eurá. Ak deklarantovi z určitých momentálnych prevádzkových dôvodov nevyhovuje predložiť tovar na schválenom mieste, môže po dohode s colným úradom tovar predložiť v colnom priestore a naopak, ak prevádzkové pomery colného úradu neumožňujú vykonať colnú kontrolu predloženého tovaru na schválenom mieste, môže deklarantovi určiť predloženie tovaru na vykonanie colnej kontroly buď v colnom priestore alebo na inom určenom mieste.

C. Príslušnosť na predloženie tovaru

V súvislosti s úpravou predloženia tovaru a výkonu colnej kontroly prichádza aj k úprave § 29 Colného zákona, kde je upravená: „Príslušnosť na predloženie tovaru a podanie colného vyhlásenia“. Súčasné znenie § 29 v odseku 2 Colného zákona priznáva Ministerstvu financií SR právomoc ustanovovať vo všeobecne záväznom právnom predpise zoznam pobočiek colných úradov, ktoré sú príslušné na predloženie tovaru a na podanie colného vyhlásenia pri určitých druhoch tovaru obchodného charakteru navrhnutého na prepustenie do voľného obehu. Z dôvodu potreby rýchlejšej reakcie na požiadavky aplikačnej praxe smerujúce k zmene sídiel pobočiek colných úradov a nadväzne aj informovanie podnikateľskej verejnosti o takýchto zmenách v dostatočnom časovom predstihu, prichádza k zásadnej úprave, aby tieto pobočky určovalo už iba Finančné riaditeľstvo SR a nie Ministerstvo financií SR, a to vypustením odseku 2 § 29 Colného zákona. Finančné riaditeľstvo SR bude zároveň na svojom webovom sídle www.financnasprava.sk zverejňovať ich zoznam. Určitými druhmi tovaru obchodného charakteru sa majú na mysli hlavne komodity ako textil a obuv.

Prípady, kedy sa vyššie uvedeným spôsobom príslušnosť nebude uplatňovať, sa budú týkať najmä prípadov, ak prepusteniu do voľného obehu predchádzal niektorý z colných režimov aktívny zušľachťovací styk, pasívny zušľachťovací styk alebo dočasné použitie, alebo ak sa colné vyhlásenie podáva formou zápisu do evidencie deklaranta.

Súčasné znenie § 29 Colného zákona sa z troch odsekov rozširuje na päť.

Finančné riaditeľstvo SR bude doplnením druhej vety do § 31 ods. 1 Colného riaditeľstva zároveň určovať príslušnosť pobočiek colných úradov na podanie žiadosti o vyplatenie vývoznej náhrady, pričom zoznam týchto pobočiek bude Finančné riaditeľstvo SR zverejňovať na svojom webovom sídle.

KOMPETENCIE PRE MINISTERSTVO OBRANY SR

Na implementáciu ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 150/2003 z 21. januára 2003, ktorým sa odpúšťajú dovozné clá na určité zbrane a vojenské zariadenia do slovenského právneho poriadku prichádza k definovaniu kompetencie Ministerstva obrany SR, ktoré podľa doplnenia nového ustanovenia § 52a Zbrane a vojenské zariadenia Colného zákona bude vydávať certifikát podľa osobitného predpisu o pozastavení dovozného cla na tovar, ktorým sa na určité zbrane a vojenské zariadenia v zmysle  čl. 3 ods. 1 a prílohy III vyššie uvedeného nariadenia. Ministerstvo obrany bude zároveň oznamovať informácie v čl. 5 ods. 1 a čl. 7 ods. 2  nariadenia Rady (ES) č. 150/2003 Európskej komisií. Predmetom pozastavenia cla sú zbrane a zariadenia určené pre ozbrojené sily Slovenskej republiky.

Na implementáciu ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 150/2003 z 21. januára 2003, ktorým sa odpúšťajú dovozné clá na určité zbrane a vojenské zariadenia je potrebné konkretizovať štátne orgány, ktoré majú konať za členský štát Európskej únie. Ustanovuje sa preto, že aplikácia niektorých ustanovení uvedeného nariadenia patrí do pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, pretože predmetom pozastavenia cla sú zbrane a zariadenia určené pre ozbrojené sily Slovenskej republiky.

NOVÁ NÁLEŽITOSŤ ROZHODNUTIA O URČENÍ COLNÉHO DLHU

Rozhodnutie o určení colného dlhu podľa § 53 Colného zákona bude musieť povinne obsahovať novú náležitosť, ktorou je lehota na zaplatenie sumy colného dlhu. Táto povinnosť vyplýva z novely § 53 ods. 3 Colného zákona, kde sa za písmeno c) vkladá písmeno d), ktoré hovorí o lehote na zaplatenie sumy colného dlhu, pričom ostatné písmená § 53 ods. 3 Colného zákona sa posúvajú a teda ostávajú zachované.

ZLOŽENIE PEŇAŽNÝCH PROSTRIEDKOV V HOTOVOSTI

Znenie § 54 ods. 2 Colného zákona, ktoré upravuje záruku na colný dlh poskytnutú zložením peňažných prostriedkov v hotovosti sa dopĺňa o tretiu vetu, ktorá zavádza postup vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov na návrh osoby, ktorá takúto záruku poskytla. V prípade celkovej záruky poskytnutej zložením peňažných prostriedkov v hotovosti colný úrad peňažné prostriedky vráti, len ak je záruka uvoľnená a osoba, ktorá poskytla peňažné prostriedky, o ich vrátenie požiada, a to v nadväznosti na znenie čl. 98 ods. 1 Colného kódexu Únie v zmysle ktorého, colné orgány uvoľnia záruku okamžite, ak colný dlh alebo zodpovednosť za iné platby zanikne alebo už nemôže vzniknúť.

V súvislosti s touto úpravou sa vypúšťa ods. 4 § 54 Colného zákona, podľa ktorého nebolo možné poskytnúť celkovú záruku zložením peňažných prostriedkov v hotovosti.

OSOBITNÁ ÚPRAVA O RUČITEĽSKOM VYHLÁSENÍ PRI RUČENÍ VO FORME JEDNOTLIVEJ ZÁRUKY PODANÉHO V ELEKTRONICKEJ PODOBE

Touto úpravou sa za § 55 Ručenie vkladá nové ustanovenie § 55a, ktoré znie: „Osobitné ustanovenie o ručiteľskom vyhlásení“. Splnomocňovacia klauzula na implementovanie tejto právnej úpravy vyplýva pre členské štáty Únie z čl. 151 ods. 7 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 k Colnému kódexu Únie. Prostredníctvom tohto článku majú členské štáty Únie právo na odchýlenie sa od vzorov ručiteľských vyhlásení uvedených v prílohách vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 k Colnému kódexu Únie, avšak za podmienky zachovania rovnakých právnych účinkov špeciálnej vnútroštátnej právnej úpravy. V súvislosti s uvedeným sa zavádza nová možnosť podať ručiteľské vyhlásenie pri ručení vo forme jednotlivej záruky v elektronickej podobe. Z dôvodov praktickej aplikovateľnosti sa explicitne vylučuje použitie elektronického ručiteľského vyhlásenia na colný režim tranzit a na také colné operácie, ktoré presahujú hranice Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje spôsob oznámenia o schválení takéhoto ručiteľského vyhlásenia. Ustanovením povinnosti použiť pri ručení vo forme celkovej záruky vzor ručiteľského vyhlásenia, ktorý ministerstvo uverejní vo vykonávacom predpise, sa vylúči aplikácia vzoru ručiteľského vyhlásenia uvedeného v prílohe 32-03 vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie.

RUČENIE VO FORME CELKOVEJ ZÁRUKY

Úpravou Osobitného ustanovenia o ručiteľskom vyhlásení v § 55a Colného zákona prichádza prostredníctvom ods. 7 aj k precizovaniu ručenia vo forme celkovej záruky. Táto skutočnosť znamená, že sa nebude vyžadovať také podrobné a administratívne náročné rozdelenie celkovej výšky referenčnej sumy, ako je to v platnej právnej úprave Európskej únie. Ustanovením povinnosti použiť pri ručení vo forme celkovej záruky vzor ručiteľského vyhlásenia, ktorý Ministerstvo financií SR uverejní vo vykonávacom predpise, sa vylučuje aplikácia vzoru ručiteľského vyhlásenia uvedeného v prílohe 32-03 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 k Colnému kódexu Únie.

NAKLADANIE S TOVAROM

V rámci zosúladenie postupu colných orgánov pri nakladaní s tovarom v zmysle čl. 198 Colného kódexu Únie prichádza k úprave nakladania s tovarom podľa § 65 a nasl. Colného zákona. V nadväznosti na uvedené sa vypúšťa § 65 ods. 1 Colného zákona prostredníctvom, ktorého mali colné orgány oprávnenie predať tovar pokiaľ v lehote určenej colným úradom neprišlo k odstráneniu dôvodov, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci podľa § 64 ods. 1 písm. c). Súčasné odseky 2 a 3 § 65 Colného zákona sa označujú ako odseky 1 a 2, pričom odsek 2 znie: „Ak si na zaistený tovar alebo vec uplatnila právo iná osoba ako podľa odseku 1, colný úrad vydá rozhodnutie o prepadnutí tovaru alebo veci alebo rozhodnutie o zhabaní tovaru alebo veci najskôr po márnom uplynutí lehoty ustanovenej v § 64 ods. 9.“.

Novela Colného zákona Zákonom č. 272/2017 Z.z. však neostala len pri vypustení § 65 ods. 1 Colného zákona, ale rovnako sa vypúšťajú aj § 66 až 67a Colného zákona. Touto úpravou prichádza k zásadnej úprave nakladania s tovarom podľa Colného zákona, pričom sa však stále bude uplatňovať úprava podľa čl. 198 Colného kódexu Únie a jeho vykonávacích predpisov.

ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE COLNÝCH PREDPISOV

Zákon č. 272/2012 Z. z. svojou právnou úpravou zachádza aj do skutkových podstát colných deliktov a colných priestupkov podľa § 72 Colného zákona. V súvislosti s uvedeným prichádza k zmene § 72 ods. 1 písm. d) Colného zákona, ktorého text znie: „Colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých dokladov, pozmenených dokladov alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov a v dôsledku toho sa vymerala nižšia suma colného dlhu ako skutočne dlžná suma colného dlhu, dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane pri dovoze, alebo sa neuplatnili opatrenia týkajúce sa obchodu s tovarom alebo sa neuplatnili iné zákazy a obmedzenia“.

Rovnako sa za § 72 ods. 1 písm. s) Colného zákona vkladá písm. t), ktoré znie: „nesplní povinnosť poskytnúť údaje v správe o stave kontajnerov podľa osobitného predpisu alebo poskytne neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v správe o stave kontajnerov podľa osobitného predpisu“. Doterajšie písmeno t) sa označuje ako písmeno u). Táto nová skutková podstata má svoje korene v úprave podľa čl. 18a ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1525, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach, podľa ktorého má každý členský štát povinnosť ustanoviť sankcie za nesplnenie povinnosti poskytnúť požadované údaje alebo za poskytnutie neúplných alebo nepravdivých údajov. To znamená, že  dopravcovia  v zmysle čl. 5 bod 40 Colného kódexu Únie sú povinní predkladať colným orgánom správy o stave kontajnerov (CSM), t. j. údaje týkajúce sa pohybu kontajnerov, ak takéto údaje majú zozbierané alebo uchované vo svojich elektronických systémoch. Získanie takýchto údajov smeruje k umožneniu identifikovať podvody v súvislosti s tovarom, ktorý sa prepravuje na colné územie Únie alebo z colného územia Únie a pomáha pri prevencii, vyšetrovaní a stíhaní operácií, ktorými dochádza k porušovaniu colných predpisov.

Zmenou a doplnením skutkových podstát colných a daňových deliktov sa novela zodpovednosti za porušenie colných predpisov nekončí. V § 84b ods. 1 Colného zákona sa mení  text a zavádza sa liberačné ustanovenie, podľa ktorého zodpovednosť deklaranta za porušenie colných predpisov podľa § 72 ods. 1 písm. d) zaniká, ak deklarant sám podá žiadosť o opravu nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov colnému úradu, ktorý rozhodol o prepustení tovaru a sú splnené ďalšie taxatívne ustanovené podmienky.

Novou úpravou § 84b ods. 4 Colného zákona sa upravujú výnimky, kedy zodpovednosť deklaranta za porušenie colných predpisov nezaniká a ani nie je možné znížiť hornú hranicu sadzby pokuty, a to nasledovne:

„Odseky 1 až 3 sa neuplatnia, ak

1. a) deklarant alebo žiadateľ podal žiadosť o opravu nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov po tom, ako colný úrad zistil nesprávnosť údajov alebo nepravdivosť údajov z vlastnej činnosti alebo z iných zdrojov,
2. b) deklarant podal žiadosť o opravu nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov po tom, ako mu colný úrad písomne oznámil začatie kontroly po prepustení alebo
3. c) je zo skutkových okolností prípadu zrejmé, že nesprávne údaje alebo nepravdivé údaje uviedol deklarant alebo žiadateľ úmyselne.“

SKÚŠKY PRE ŽIADATEĽOV O UDELENIE STATUSU SCHVÁLENÉHO HOSPODÁRSKEHO SUBJEKTU

Schválený hospodársky subjekt pre zjednodušené colné postupy musí spĺňať podmienku preukázania praktických noriem týkajúcich sa odbornej spôsobilosti alebo odbornej kvalifikácie, ktorá je bližšie upravená v článku 27 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 k Colnému kódexu Únie. Tieto požiadavky však schválený hospodársky subjekt musí spĺňať pred podaním žiadosti. V súvislosti so získaním odbornej kvalifikácie sa upravila táto problematika prostredníctvom § 87b Colného zákona, ktorá sa bude preukazovať úspešným absolvovaním školenia v oblasti colných predpisov rozsahu zodpovedajúcemu činnostiam súvisiacich s colnými záležitosťami. Colné orgány budú organizačne zabezpečovať skúšky pre žiadateľov o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu, ktoré bude vykonávať Finančné riaditeľstvo SR. Finančnému riaditeľstvu SR sa bude predkladať žiadosť o vykonanie skúšky spolu s požadovanými dokladmi podľa colných predpisov. Skúška sa bude vykonávať pred skúšobnou komisiou, ktorej zloženie je určené Colným zákonom. Výsledkom úspešného vykonania skúšky bude vydanie osvedčenia, ktorého vzor je vo Vyhláške Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 161/2016 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento právny predpis zároveň ustanovuje aj ďalšie podrobnosti týkajúce sa skúšky a skúšobnej komisie.

MOŽNOSTI POSTÚPENIA DOČASNE NEVYMOŽITEĽNÉHO NEDOPLATKU

Touto úpravou sa rozširujú prípady umožňujúce postúpenie pohľadávky tretej osobe aj o podmienky na postúpenie dočasne nevymožiteľného nedoplatku. Ustanovuje sa vymedzenie pojmu dočasne nevymožiteľný nedoplatok a znenie § 89 Colného zákona je upravené tak, aby sa rovnaký postup, ako je ustanovený pre postúpenie pohľadávky, uplatnil aj na postúpenie dočasne nevymožiteľných nedoplatkov. Colný úrad môže postúpiť právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu pohľadávku voči dlžníkovi, na ktorého bol vyhlásený konkurz, alebo ktorý je v likvidácii alebo  dočasne nevymožiteľný nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol.

Za dočasne nevymožiteľný nedoplatok sa bude považovať nedoplatok,

• ktorý sa bezvýsledne vymáhal od dlžníka alebo od iných osôb, od ktorých sa mohol vymáhať,
• pri ktorom je zrejmé, že by jeho vymáhanie bolo neúspešné,
• pri ktorom je pravdepodobné, že by náklady na jeho vymáhanie presiahli výťažok z vymáhania, alebo
• ktorého vymáhanie je spojené s osobitnými ťažkosťami.

Zároveň je určený prechod práva nakladať s postúpenou pohľadávkou alebo dočasne nevymožiteľným nedoplatkom na tretiu osobu dňom nadobudnutia platnosti zmluvy. Colný úrad odpíše pohľadávku alebo dočasne nevymožiteľný nedoplatok zo svojej evidencie ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy.

PRECHODNÉ USTANOVENIA K NOVELE COLNÉHO ZÁKONA

V rámci úpravy prechodných ustanovení účinných od 1.1.2018 podľa § 92e Colného zákona platí:

„(1) Ručiteľský záväzok, ktorý vznikol schválením ručiteľského vyhlásenia na formulári podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, trvá aj po 31. decembri 2017, ak nedošlo k zrušeniu alebo vypovedaniu tohto ručiteľského vyhlásenia.

(2) Ak bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz alebo bola dlžníkovi povolená reštrukturalizácia pred 1. januárom 2018, colný úrad v konkurze alebo reštrukturalizácii postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

(3) Ustanovenie § 84b v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije, aj ak bol colný delikt alebo colný priestupok spáchaný pred 1. januárom 2018.“

ZÁVER

V súvislosti s vyššie uvedenými zmenami možno za najpodstatnejšie zmeny považovať skutočnosti týkajúce sa:

• miesta predloženia tovaru a výkonu colnej kontroly,
• celkovej záruky na colný dlh poskytnutej zložením peňažných prostriedkov v hotovosti,
• osobitnej úpravy o ručiteľskom vyhlásení pri ručení vo forme jednotlivej záruky podaného v elektronickej podobe,
• celkovej záruke v rámci osobitného ručiteľského vyhlásenia,
• nakladania s tovarom,
• skutkových podstát colných deliktov a priestupkov aj v nadväznosti na úpravu poľahčujúcich okolnosti,
• zavedenia skúšok na preukázania odbornej kvalifikácie pre žiadateľov o priznanie statusu schváleného hospodárskeho subjektu,
• postúpenia dočasne nevymožiteľného nedoplatku.

Zmeny, ktoré priniesla novela Colného zákona účinná od 1.1.2018 sú najvýraznejšími zmenami od začatia uplatňovania Colného kódexu Únie od 1.5.2016. Úprava miesta predloženia tovaru spresnila a precizovala spôsoby predloženia tovaru a stým súvisiacich colných kontrol, ktorých úprava sa v nadväznosti na uvedenú úpravu vyžadovala. Ďalšie právne inštitúty, ktoré boli dotknuté novelou Colného zákona na jednej strane sprísňujú možnosti ich využívania, ale zase na druhej strane aj umožňujú, resp. rozširujú ich právne opodstatnenie. Definovaním nových skutkových podstát zase prichádza k zúženiu možnosti porušovania colných predpisov, čím sa sleduje eliminovanie hrozieb ohrozujúcich finančné záujmy Európskej únie. Výrazným prvkom smerujúcim k zbaveniu sa zodpovednosti za porušenie colných predpisov je podanie žiadosti deklarantom o opravu nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov colnému úradu, ktoré sa však nebude uplatňovať vzhľadom na výnimky, kedy zodpovednosť deklaranta za porušenie colných predpisov nezaniká. Osobitne považujeme za potrebné upriamiť pozornosť na zavedenie skúšok zo strany Finančného riaditeľstva SR pre získanie odbornej kvalifikácie pre žiadateľov o priznanie statusu schváleného hospodárskeho subjektu, na ktoré môže advokátska kancelária zabezpečiť potrebnú prípravu.