Dňa 02.04.2020 schválila Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Je tak ďalšou novelou Zákonníka práce 2020.
Schválená novelizácia Zákonníka práce spočíva v zavedení osobitnej právnej úpravy organizácie pracovného času, určenia čerpania dovolenky a prekážok v práci, ktorá sa aplikuje v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní.
Za najvýznamnejšie zmeny možno považovať:
a/ Výslovné stanovenie, že situácie, ktoré nastávajú z dôvodu, že štát zakáže alebo obmedzí prevádzkovanie niektorých podnikateľských činností rozhodnutím príslušného orgánu alebo k zastaveniu alebo obmedzeniu činnosti zamestnávateľa dôjde v dôsledku mimoriadneho stavu, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, predstavujú prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške 80% jeho priemerného mesačného zárobku.
Nová zákona úprava obsiahnutá v ustanovení § 250b ods. 7 výslovne upravuje jej vzťah k ustanoveniu § 142 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého môže byť náhrada mzdy dohodou so zástupcami zamestnancov znížená až na 60% v prípade prevádzkových dôvod vymedzených v dohode so zástupcami zamestnancov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu. Táto zákonná úprava (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce) nie je dotknutá novoprijatým ustanovením § 250 ods. 7 Zákonníka práce.
Znamená to, že ak pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, ktorá spadá tak pod právnu úpravu nového ustanovenia § 250b ods. 7 Zákonníka práce ako i pod úpravu ustanovenia § 142 ods. 4 Zákonníka práce, vznikne zamestnávateľovi povinnosť platiť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške podľa dohody so zástupcami zamestnancov.
b/ Zavedenie možnosti zamestnávateľa v prípadoch, ak z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu nemôže zamestnancovi prideľovať prácu celkom alebo z časti a poskytuje mu náhradu mzdy, nariadiť zamestnancovi po odpadnutí prekážky odpracovanie času, za ktorý zamestnancovi patrila náhrada mzdy. Táto možnosť je limitovaná rozsahom 400 hodín v kalendárnom roku a lehotou 12 mesiacov odo dňa, keď prekážka v práci nastala. Zamestnancovi za výkon takejto práce patrí dosiahnutá mzda a tento čas sa nezapočítava do priemerného týždenného pracovného času.
c/ Skrátenie 14-dňovej lehoty na oznámenie čerpania dovolenky zamestnancovi , keď súčasná právna úprava ukladá zamestnávateľovi oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred (§ 111 ods. 5 Zákonníka práce). Podľa novej právnej úpravy, počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní, bude mať zamestnávateľ povinnosť oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len 7 dní vopred a pri dovolenke za predchádzajúci kalendárny rok len 2 dni vopred. Možnosť skrátenia tohto obdobia so súhlasom zamestnanca zostáva zachovaná.
d/Zavedenie práva zamestnávateľa nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, za splnenia podmienky, že to dohodnutý druh práce umožňuje. Zároveň sa zavádza i právo zamestnanca na výkon práce z domu, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody na strane zamestnávateľa.
Ďalšími zmenami sú skrátenie lehoty na oznamovanie rozvrhnutia pracovného času zamestnancovi, a to z týždňa vopred (§ 90 ods. 9 Zákonníka práce) na dva dni vopred a zavedenie povinnosti zamestnávateľa ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia, pričom za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Novela Zákonníka práce nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
