V dnešnom období plnom obáv o zdravie obyvateľov a o ekonomickú budúcnosť celej spoločnosti dostala spravodlivosť ďalšiu ranu. Jej ekonomický dopad pocítia prinajmenšom výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo kogenerácie. Rana prišla potichu a nečakane, a to na základe zmeny aplikačnej praxe URSO v jeho činnosti/nečinnosti.
V čase vrcholiacej pandémie a nastupujúcej ekonomickej krízy sa URSO rozhodlo zmeniť svoje procesy a postupy a zaradilo viacero výrobcov elektriny na „Zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. zaniklo“. Pri zániku práva na podporu sa tým myslí právo na doplatok. Ten v súčasnosti predstavuje rozdiel medzi cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny, v období do 31.12.2018 to bol rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty. Práve tento doplatok, ktorý výrobcom ekonomicky pomáha dotovať prostredníctvom výroby zelenej elektriny poľnohospodársku prvovýrobu, podľa názoru URSO zanikol.
Musíme bohužiaľ konštatovať, že tu nejde o ojedinelé prípady. Podobných subjektov podnikajúcich v poľnohospodárstve, ako i v iných sektoroch je viac ako 100.
Keďže téma je napriek svojej dôležitosti prekrytá udalosťami korona krízy, chceme aj týmto článkom upozorniť na nesprávny postup štátnych orgánov, ktorý je podľa nášho názoru v priamom rozpore s cieľmi vlády pri predchádzaní negatívnych dopadov krízy, ohrozuje potravinovú sebestačnosť a v neposlednom rade, v strednodobom horizonte aj dosiahnutie cieľov Slovenska vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Právo pre URSO vydávať predmetný zoznam bol do právneho poriadku zavedený zákonom č. 382/2013 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2014. Od daného dátumu je URSO povinné zverejňovať a aktualizovať zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa tohto zákona zaniklo. Zjednodušene sa jedná o výrobcov, ktorí mali nedoplatky na daniach alebo zdravotnom a sociálnom poistení (spolu s nedoplatkom musia byť splnené aj iné procesné podmienky ako doručenie, exekúcia a pod.).
Od začiatku obdobia, od ktorého má URSO nielen právo, ale aj povinnosť predmetný zoznam viesť, to vykonal dva razy. Prvý krát 30. júla 2014 a po druhý krát tento rok, 16. marca 2020.
V prvom zverejnení URSO konštatuje, že neexistujú výrobcovia, ktorým by zaniklo trvalo právo na podporu, mieniac tým doplatok.
Ďalšia aktualizácia zoznamu, k času písania článku aj posledná, už obsahuje označenie subjektov, ktorí právo na doplatok nemajú. V danom momente začínajú byť zreteľné prvé chyby v postupe URSO.
Hlavné príčiny súčasného stavu spočívajú podľa nášho názoru najmä v týchto dôvodoch:
- Nespoľahlivo zistený skutkový stav ohľadom zaradenia subjektov na zoznam,
- Forma vydania a aktualizácie zoznamu nie je v súlade s právnym poriadkom,
- URSO postupuje tak, akoby nebol viazaný vlastnými právoplatnými rozhodnutiami,
- Aplikácia nesprávnych právnych predpisov, nevzťahujúcich sa na väčšinu dotknutých subjektov,
- Porušenie zásady spravodlivého procesu,
- Popretie princípu právnej istoty a právneho štátu.
Jedným z prvých paradoxov v dotknutej činnosti URSO je časový paradox pri aktualizácii zoznamov. Ako sme už uviedli prvý zoznam vydaný 30.7.2014 bol bez jediného subjektu, s konkrétnym záverom, že žiadnemu subjektu právo na podporu nezaniklo, avšak po takmer šiestich rokoch dochádza k návratu v čase a v zozname č. 2 už sú aj subjekty, ktorým zaniklo právo pred zverejnením zoznamu č. 1; URSO sa vracia v čase, aby zmenou v minulosti ovplyvnilo súčasnosť.
Čo to znamená v právnom kontexte? Môžu sa výrobcovia v danom čase spoľahnúť, že URSO v rámci výkonu svojej právomoci riadne zisťuje stav a splnenie podmienok, za splnenia ktorých je oprávnený zaradiť niektorého z výrobcov na zoznam? Je postup URSO v súlade so zásadou právnej istoty a dôvery v činnosť správneho orgánu? Ako si môže byť ktokoľvek istý, že zoznam č. 2 je správny a nebude retroaktívne zmenený? Ako môžu dotknutí výrobcovia elektriny vstupovať do obchodných vzťahov, ak štát mení spätne v čase podmienky podpory? Nedôvera v zoznam sekundárne spôsobuje aj nedôveru medzi obchodnými partnermi.
Dôvere v spoľahlivé zistenie skutočností neprispieva ani ostatné vyhlásenie URSO na jeho webovej stránke.
URSO v ňom odporúča, aby v prípade pochybností, ohľadom zaradenia na zoznam kontaktovalo Sociálnu poisťovňu. Namieste je oprávnená otázka, čo teda URSO pred zaradením subjektu na zoznam preverovalo a ako zodpovedne, ak (i) pripúšťa pochybnosti a po (ii) namiesto splnenia si svojich povinností presúva svoju zodpovednosť na dotknuté subjekty. Zo zákona má URSO povinnosť konať tak, aby neporušilo práva tretích osôb a práve preto musí pri svojej činnosti, a každom zásahu do práv každého jednotlivca, vrátane právnickej osoby vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu, čo v našej situácii bezpochyby chýba.
URSO rovnako ako iné štátne orgány je povinný konať na základe zákona a v jeho medziach. Zákonným podkladom na jeho konanie vo veci zaradzovania výrobcov elektriny na zoznam je § 3b ods. 7; zák. č. 309/2009 Z.z. v účinnom znení:
„(7) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) na svojom webovom sídle zverejňuje a aktualizuje zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa tohto zákona zaniklo. Úrad je povinný informovať zúčtovateľa podpory o zariadení výrobcu elektriny, ktorému zaniklo právo na podporu podľa tohto zákona.“
a tiež § 9 ods. 1; písm. l) zák. č. 250/2012 Z.z. v účinnom znení:
„I) vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov voči štátu na účely cenovej regulácie, vecnej regulácie a splnenia podmienok podpory podľa osobitného predpisu.“
Na prvý pohľad je právna úprava strohá a môže lákať k veľmi zjednodušujúcemu postupu URSO pri zverejňovaní zoznamu, ktorý je aplikovaný v súčasnosti. Tu je ale na mieste pripomenutie aj jedného z výkladových pravidiel obsiahnutých v našej ústave v článku 152 ods.4;:
„4) Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“
Pri každej aplikácii práva musí štátny orgán, ako základný model konania brať ústavu a tiež v nej zakotvené základné práva a slobody. Medzi nich patrí princíp právneho štátu a právo na spravodlivý proces. Je naozaj veľkým zjednodušením, ak URSO po pochybnom preverení skutkového a právneho stavu, ako naplnenie informačnej povinnosti zverejní nejaký zoznam.
Dokument nachádzajúci sa na web stránke URSO vo formáte .pdf, označený ako „ZanikPodporyOZE2020_k16032020“ nie je možné nijako overiť, či vznikol zákonným postupom pri realizácií právomoci URSO. Dotknutému dokumentu chýba identifikovanie osoby, ktorá vypracovala a tiež autorizácia Úradu, ktorá by aspoň sčasti nasvedčovala, že dokument je výsledkom výkonu jeho právomoci. Chýba mu akýkoľvek kvalifikovaný elektronický podpis a kvalifikovaná elektronická pečať. Vo vlastnostiach dokumentu je ako autor uvedený „SP“. Tvrdíme, že „SP“ nie je osobou oprávnenou vykonávať právomoc úradu podľa v § 9 ods.1; písm. l) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Ak nevieme identifikovať tvorcu takéhoto dokumentu a nie je opatrený, kvalifikovaným dôkazom, že je výsledkom činnosti štátneho orgánu, potom by nemal a je podľa nášho názoru absolútne nespôsobilý, vyvolávať právne účinky voči dotknutým osobám, nakoľko (mimo iné) uberá možnosť poznať pozadie jeho tvorby a odníma im napríklad právo vzniesť námietky zaujatosti voči jeho tvorcom.
Legitímnou nie je ani zmena uplatňovaného postupu spolu s nastolením jeho účinkov po uplynutí významného času, ktorým obdobie šiestich rokov neuplatňovania bezpochyby je. V predmetnom období URSO vydával cenové rozhodnutia pre jednotlivých výrobcov, v súčasnosti sa nachádzajúcich na zozname, napriek tomu, že podľa jeho vlastného tvrdenia, v danom čase už nemali právo na podporu. Podľa našich vedomostí URSO argumentuje tým, že postupoval podľa podkladov od žiadateľov, predmetné tvrdenie neobstojí, keďže ako sme uviedli vyššie URSO má právomoc zisťovať vyrovnanie finančných záväzkov voči štátu. A tvrdíme, že mal a má nielen právomoc, ale aj povinnosť tak konať. Jednak, aby chránil verejný záujem a spoľahlivo zistil skutkový stav. Ak existuje doteraz nezmenené právoplatné rozhodnutie štátu, tak je pre štátne orgány záväzné, a to vrátane URSO.
Konštrukciou zániku práva na doplatok priamo zo zákona, navyše štát trestá výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov za porušenie iných verejnoprávnych povinností. O ústavnosti danej konštrukcie môžeme diskutovať, avšak bez diskusie je podľa nášho názoru fakt, že k „výkonu trestu“ došlo v mnohých prípadoch až po dobe šiestich rokov.
Z hľadiska princípov právneho štátu a spravodlivosti je neprijateľné, že Trestný zákon stanovuje premlčanie výkonu trestu v dĺžke päť rokov pre tresty odňatia slobody kratšie ako päť rokov a iné tresty a v našom prípade je výkon trestu, niekedy za niekoľko stoeurové nedoplatky vykonaný po dobe dlhšej.
Je zrejmé, že zo šesťročnej činnosti URSO bolo legitímne pre subjekty meškajúce často len so symbolickými sumami poistného v porovnaní s doplatkami, si vyvodiť, že nespadajú pod najprísnejšie aplikovanú sankciu zániku práva na doplatok.
Legitímnosť ich očakávaniam dáva aj skutočnosť, že svoje očakávania opierali o právnu úpravu. Právna úprava zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby č. 309/2009 Z.z. v účinnom znení prešla v priebehu času niekoľkými zmenami. Pri ich posúdení sme dospeli k záveru, že URSO aplikuje na postavenie a reguláciu mnohých subjektov zaradených na zoznam, nesprávne účinný právny predpis.
Nakoľko nám téma a tiež osud objektívne zasiahnutých podnikateľov, z ktorých mnohí vykonávajú zároveň poľnohospodársku výrobu, nie je ľahostajný, rozhodli sme sa v tejto situácii ponúknuť právne zastúpenie viacerým subjektom a dúfame, že celá vec sa dorieši v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov.
