Nemajetková ujma a jej zavinenie je možné pokrýť aj z povinného zmluvného poistenia. Rozhodol o tom Ústavný súd SR Uznesením sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 16.10.2016 prelomovým spôsobom a odstránil doterajšiu bipolárnosť interpretačných a aplikačných výstupov všeobecných súdov k posudzovanej problematike pasívnej vecnej legitimácie poisťovateľov v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy a ochranu osobnosti.
Na počiatku všetkých sporov o náhradu nemajetkovej ujmy vedených aj proti poisťovateľom stojí prejudiciálny rozsudok Súdneho dvora zo dňa 24.10.2013 vo veci Haasová C-22/12, podľa ktorého povinné zmluvné poistenie má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Náhrada nemajetkovej ujmy
Opierajúc sa o uvedený autoritatívny výklad transponovaných smerníc začali všeobecné súdy priznávať pozostalým po obetiach dopravných nehôd nároky na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do ich osobnostných práv aj voči poisťovateľom. Časť rozhodovacích súdov si však zvolila cestu vlastného výkladu predmetného rozsudku a aj pre údajný nedostatok všeobecnej záväznosti prejudiciálnych rozsudkov naďalej odmietali priznávať pozostalým tento nárok. Na úrovni Najvyššieho súdu SR zarezonovalo už vývojom prekonané Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/168/2009 zo dňa 20.4.2011, v ktorom súd konštatoval, že poisťovateľovi nesvedčí pasívna vecná legitimácia v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv poškodených spôsobených úmrtím blízkej osoby pri dopravnej nehode.
V argumentačnej praxi poisťovatelia aktuálne odkazujú na ďalšie recentné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 301/2012 zo dňa 31.3.2016, s ktorým sa Ústavný súd SR v prezentovanom rozhodnutí taktiež osobitne vysporiadal. Otázka výkladových hraníc pojmu škoda na zdraví, ktorú na účely povinného zmluvného poistenia zákonodarca subsumuje pod poistné krytie sa stala východiskovou v nastolenej problematike.
Nakoľko vnútroštátne orgány musia pri transpozícii smerníc zabezpečiť aj cieľ sledovaný smernicou, nemožno sa stotožniť s argumentáciou poisťovateľov, že zákonodarca nemal úmysel zahrnúť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pod § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka do ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení.
V danom prípade je totiž potrebné skúmať nielen vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu úniového tvorcu. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí kreoval zásadný právny záver, podľa ktorého tradičné chápanie pojmu škoda na zdraví musí ustúpiť európskemu chápaniu, tzn. eurokonformný výklad pojmu škoda na zdraví podľa § 2 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení je nevyhnutný.
Eventuálny výklad tohto pojmu na účely zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý by nezohľadňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou blízkej osoby, nie je eurokonformný a absolútne by popieral účel transponovaných smerníc, keďže nepriznáva pozostalým po obetiach dopravných nehôd potrebný rozsah práv, ktorý predpokladá úniové právo.
Nemajetková ujma a zavinenie kryté z PZP
Záverom teda možno zdôrazniť, že Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí jednoznačne konštatuje, že nemajetková ujma a jej náhrada je krytá povinným zmluvným poistením, nakoľko je daná udržateľnosť extenzívneho výkladu pojmu škodu na zdraví, ktorý v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka kryje aj náhradu nemajetkovej ujmy.
Takýto postoj súvisí predovšetkým s dôsledným a nevyhnutným rešpektovaním záverov Súdneho dvora EÚ prezentovaných v prejudiciálnom rozsudku Haasová.
Zostáva už len veriť, že rozhodovacia prax všeobecných súdov bude pokračovať v nastolenom trende tak, aby poškodeným po obetiach dopravných nehôd boli v súlade s cieľmi transponovaných smerníc v rámci povinného zmluvného poistenia skutočne likvidované ako vzniknuté ujmy.
Riešite uplatnenie nemajetkovej ujmy v rámci PZP alebo v inej oblasti? Naša advokátska kancelária poskytuje právne služby a právne zastúpenie.
