Zákonodarca ustanovil v ust. § 152 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len “Zákonník práce”) povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancov v zmysle zásad správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Táto zákonná povinnosť sa týka nielen zamestnávateľa, ale aj agentúry dočasného zamestnávania. Advokátska kancelária Prosman & Pavlovič pre vás preto pripravila prehľad zmien, ktoré vstúpia do platnosti už 01.06.2023.
Vyššie uvedená povinnosť sa nevzťahuje na zamestnancov:
- vyslaných na pracovnú cestu, (pokiaľ neodpracovali na svojom pravidelnom pracovisku viac ako štyri hodiny),
- ktorým zamestnávateľ poskytuje finančný príspevok na stravovanie,
- vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme v zahraničí.
Alternatívy splnenia povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancov
Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť poskytnutie jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny:
- vo vlastnom stravovacom zariadení; alebo
- v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa; alebo
- prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby s oprávnením sprostredkovať stravovacie služby, ak u tejto osoby sprostredkuje stravovacie služby.
Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak:
- povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku;
- zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby s oprávnením sprostredkovať stravovacie služby,
- zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom;
- ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ nezabezpečí preňho stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby s oprávnením sprostredkovať stravovacie služby, alebo ak by takýto typ zabezpečenia stravovania bol v rozpore s povahou výkonu domáckej práce alebo telepráce;
(ďalej len “Výnimky”).
Čo v prípade, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa?
Ak nejde o vyššie uvedené výnimky, zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom zvoliť si zabezpečenie stravovania buď formou stravovacej poukážky alebo prostredníctvom finančného príspevku na stravovanie. Následne je touto voľbou zamestnanec viazaný počas 12-tich mesiacov odo dňa realizácie výberu. Zamestnávateľ môže upraviť ďalšie informácie týkajúce sa možnosti voľby vo vnútornom predpise.
Rozdiel medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie
STRAVOVACIA POUKÁŽKA (GASTROLÍSTOK)
Celková hodnota stravovacej poukážky (gastrolístka) musí predstavovať minimálne 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Od 01.06. 2023 je určená suma stravného vo výške 7,3O EUR pre časové pásmo 5 až 12 hodín (ďalej len “Suma stravného”).
Vychádzajúc zo Sumy stravného celková hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej výšku 5,48 EUR. Táto hodnota sa skladá z finančného príspevku zo strany zamestnávateľa a spravidla aj z finančného príspevku zo strany zamestnanca:
- Finančný príspevok zo strany zamestnávateľa predstavuje najmenej 55% hodnoty stravovacej poukážky a najviac 55% sumy stravného, t. j. minimálne 3,01 EUR a maximálne 4,02 EUR. Samozrejme, zamestnávateľ je oprávnený prispievať aj vo vyššej miere.
- Finančný príspevok zo strany zamestnanca predstavuje rozdiel medzi hodnotou stravovacej poukážky a finančným príspevkom zo strany zamestnávateľa. Tento rozdiel sa zamestnancovi zráža zo mzdy
FINANČNÝ PRÍSPEVOK NA STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV
Tento druh príspevku je totožný s finančným príspevkom zo strany zamestnávateľa a platia preň rovnaké pravidlá.
Kedy má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť zamestnancovi stravovaciu poukážku alebo finančný príspevok na stravovanie?
Či už ide o stravovaciu poukážku (gastrolístok) alebo finančný príspevok na stravovanie, je najmä v záujme zamestnávateľa (rovnako aj v záujme zamestnancov) poskytnúť ju/ho zamestnancom vo výplatnom termíne mzdy za kalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, za ktorý vznikne faktický nárok na ich poskytnutie.
V prípade, že zamestnancovi bola poskytnutá stravovacia poukážka alebo finančný príspevok vo vyššej miere, ako mu vznikol reálny nárok, je zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce oprávnený zraziť mu zo mzdy túto neprávom vyplatenú sumu.
Stravovanie zamestnancov alebo poskytnutie finančného príspevku od zamestnávateľa – Máte naň nárok?
Zákonník práce výslovne vymedzuje zamestnancov, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ je oprávnený zabezpečiť zamestnancovi ďalšie stravovanie alebo mu poskytnúť ďalší finančný príspevok.
Pre úplnosť dopĺňame, že Zákonník práce stanovuje právny nárok na stravovanie iba u zamestnancov, ktorí majú so zamestnávateľom založený pracovný pomer. To znamená, že na zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancom nevzťahuje.
