Práva duševného vlastníctva sú v podmienkach Slovenskej republiky chránené špecifickými inštitútmi zakotvenými priamo v legislatíve upravujúcej konkrétny druh práva (porovnaj napr. súdnu ochranu práv podľa § 12 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov). Okrem nich však právny poriadok SR a EÚ pozná aj osobitnú ochranu, ktorej výkon zákonodarca zveril colným orgánom (colným úradom a Finančnému riaditeľstvu SR ako ich nadriadenému orgánu).
Umiestňovanie tovaru porušujúceho právo duševného vlastníctva na trh Únie predstavuje pre držiteľov práv významné škody. Príkladom uvádzame štúdiu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“), podľa ktorej len falzifikáty v oblasti módneho priemyslu predstavujú pre výrobcov, maloobchodných predajcov a distribútorov straty vo výške 26 miliárd eur ročne, stratu na príjmoch štátnych rozpočtov členských štátov EÚ vo výške 8 miliárd eur ročne a v neposlednom rade stratu vo výške 363 000 pracovných miest v odevníckom priemysle. Súhrnne, dovoz tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva do Európskej únie tvorí až 5 % objemu dovozu tovaru s hodnotou 85 miliárd eur.[1] Z uvedenej štatistiky vyplývajúce škody navyše nezohľadňujú následky zdravotnej nespôsobilosti výrobkov či nízkej úrovne ich bezpečnosti.
A. Právny rámec
Problematika presadzovania práv duševného vlastníctva je obsiahnutá v nasledujúcich právnych predpisoch:
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (ďalej len „NoPDV“);
- Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1352/2013 zo 4. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú formuláre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (ďalej len „vykonávacie nariadenie“);
- Zákon č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPDV“) ;
- Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 490/2013 Z. z. zo 16. decembra 2013, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (ďalej len „vyhláška k ZoPDV“).
V záujme stručnosti sa vykonávacími predpismi v tomto článku nebudeme bližšie zaoberať. Kľúčovými predpismi sú NoPDV a ZoPDV.
A.1 NoPDV
NoPDV obsahuje ustanovenia uplatniteľné pri presadzovaní práv duševného vlastníctva pri pohybe tovaru cez colnú hranicu. Možno ich charakterizovať ako „opatrenia pri tovare pod colným dohľadom“. Domáci trh nepatrí do výlučnej kompetencie EÚ a preto presadzovanie práv v situácii bez cezhraničného aspektu nie je na EÚ úrovni upravené. Ak sa skúmaný tovar nenachádza pod colným dohľadom, ustanovenia NoPDV sa nepoužijú.
A.1.1 K pojmu colný dohľad
Kedy sa tovar nachádza pod colným dohľadom? V súlade s § 13 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tovar prepravovaný cez hranice colného územia Únie, ako aj cez hranice slobodného pásma je na území Slovenskej republiky pod colným dohľadom.
A.1.2 K pojmu domáci trh
Domácim trhom je, aj napriek existencii vnútorného trhu EÚ a voľnému pohybu tovaru v rámci colného územia EÚ, len trh ohraničený štátnou hranicou SR. Aj územná pôsobnosť ZoPDV je limitovaná územím SR. Berúc do úvahy skutočnosť, že aj tovar pod colným dohľadom sa môže nachádzať na území SR, zákonodarca v definícii ustanovil, že o opatrenie na domácom trhu môže ísť len v prípade, že tovar nie je pod colným dohľadom. Do úvahy prichádzajú dve situácie:
1. Tovar sa pod colným dohľadom nachádzal, no tento dohľad bol už ukončený. Tovar bol riadne prepustený do colného režimu voľný obeh po jeho preprave na colné územie EÚ. Zmenou colného statusu (na tovar EÚ) sa colný dohľad nad predmetným tovarom v tomto prípade končí a nie je viac možné naň uplatniť opatrenie v režime NoPDV. To však nevylučuje uplatnenie opatrenia na domácom trhu.
2. Tovar sa nikdy pod colným dohľadom nenachádzal, od začiatku sa nachádza na domácom trhu a nedošlo k naplneniu kritéria cezhraničného prvku (napr. tovar bol vyrobený na území SR a umiestnený na trh v SR, resp. ide o tovar EÚ prepravený z iného členského štátu EÚ a umiestnený na domáci trh v SR). V tomto prípade sa na opatrenia pri predmetnom tovare nevzťahuje NoPDV a uplatnia sa len ustanovenia o opatreniach na domácom trhu podľa druhej časti ZoPDV.
A.2 ZoPDV
ZoPDV v zásade obsahuje dve hlavné oblasti úpravy. Zakotvuje procesnoprávnu úpravu pre postup colných orgánov na domácom trhu a čiastočnú úpravu pre postup colných orgánov pri tovare pod colným dohľadom. Okrem toho, ZoPDV obsahuje aj úplnú úpravu zodpovednostných vzťahov vzniknutých v rámci aplikácie ZoPDV a NoPDV. Národná legislatíva je v časti týkajúcej sa tovaru pod colným dohľadom závislá na ustanoveniach európskych predpisov a zároveň z nich vo výraznej miere aj koncepčne vychádza v časti týkajúcej sa opatrení na domácom trhu.
Časť týkajúca sa opatrení pri tovare pod colným dohľadom predstavuje slovenskú vnútroštátnu implementáciu NoPDV. Nariadenie je právny akt EÚ, ktorého atribútom je záväznosť vo všetkých jeho častiach a vo všetkých členských štátoch EÚ a priama aplikovateľnosť. Napriek tomu možno vnútroštátnym predpisom upraviť tie vzťahy, ktoré nariadením nie sú upravené alebo tie, ktoré je potrebné doplniť alebo precizovať. To je aj prípad ZoPDV. Na prvý pohľad sú implementačné ustanovenia ZoPDV len ťažko čitateľné, nakoľko sami o sebe nemajú normatívny význam. Tento je potrebné nachádzať súčasne čítaním implementovaných, „materských“ ustanovení NoPDV a ustanovení ZoPDV.
Podobný legislatívny prístup možno pozorovať napríklad aj v Colnom zákone, obsahujúcom prevažne ustanovenia doplňujúceho charakteru k colným predpisom Únie.
B. Druhy práv duševného vlastníctva presadzovaných colnými orgánmi
Druhy práv duševného vlastníctva, ktorých ochrana je predmetom opatrení pri tovare pod colným dohľadom, sú nasledujúce:
a) ochranná známka,
b) dizajn,
c) autorské právo (alebo akékoľvek súvisiace právo),
d) zemepisné označenie,
e) patent,
f) dodatkové ochranné osvedčenie pre liečivá,
g) doplnkový ochranný certifikát pre výrobky na ochranu rastlín,
h) právo Spoločenstva k odrodám rastlín,
i) právo k odrodám rastlín podľa vnútroštátneho práva,
j) topografia polovodičového výrobku,
k) úžitkový vzor.
Výpočet práv duševného vlastníctva chránených na domácom trhu je, s prihliadnutím na odlišnú terminológiu, v zásade identický (porovnaj prílohu č. 1 vyhlášky k ZoPDV, stĺpec č. 3 vzoru žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu).
V oboch prípadoch však konštatujeme, že drvivá väčšina opatrení colných orgánov sa zameriava na presadzovanie práv z ochrannej známky a z dizajnu. Ostatné práva duševného vlastníctva, hoci sú rovnako spôsobilé byť predmetom ochrany, predstavujú len zanedbateľné množstvo v slovenskom aj celoeurópskom meradle.
C. Negatívne vymedzenie pôsobnosti colných orgánov
Je potrebné zdôrazniť, že ochrany práv colnými orgánmi sa v súlade s NoPDV a ZoPDV nemožno dovolať v prípade tovaru,
- ktorý bol prepustený do colného režimu konečné použitie,
- ktorý bol vyrobený so súhlasom držiteľa práv, ani tovaru, ktorý osoba riadne splnomocnená držiteľom práv vyrobiť určité množstvo tovaru vyrobila nad dohodnuté množstvo (t. j. paralelný/šedý dovoz a nadprodukty[2]),
- neobchodného charakteru v osobnej batožine cestujúcich (colný dohľad), alebo tovaru na iné ako obchodné účely (domáci trh)
D. Subjekty právnych vzťahov z presadzovania práv duševného vlastníctva colnými orgánmi
Oba vyššie uvedené právne predpisy pracujú s pojmami oprávnená osoba, držiteľ rozhodnutia a držiteľ tovaru. Ide o najdôležitejšie subjekty právnych vzťahov regulovaných skúmanými právnymi predpismi.
D.1 Oprávnená osoba
je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je v súlade so ZoPDV alebo NoPDV spôsobilá požívať právnu ochranu. Tento pojem sa používa pri opatreniach na domácom trhu, aj pri tovare pod colným dohľadom. Právna ochrana zo strany colných orgánov sa priznáva oprávnenej osobe – držiteľovi práva duševného vlastníctva v čase, keď tovar vstúpil na colné územie EÚ (alebo v inej situácii, v ktorej je tovar pod colným dohľadom) alebo ak sa nachádza na domácom trhu, a ak zároveň možno predpokladať, že tovar je možné kvalifikovať ako tovar porušujúci právo duševného vlastníctva tejto oprávnenej osoby. Pre úplnosť dodávame, že v čase vstupu tovaru na územie EÚ treba priznať ochranu aj pri tovare, ktorý bol predmetom predaja cez internet prostredníctvom webovej stránky v treťom štáte.[3] Zákonodarca v súvislosti s definíciou oprávnenej osoby ďalej odkazuje na NoPDV, ktoré status oprávnenej osoby okrem samotného držiteľa práva duševného vlastníctva priznáva aj pre organizácie kolektívnej správy práv duševného vlastníctva, subjekty, ktoré sa profesionálne zaoberajú obhajobou, skupiny výrobcov a pod.
D.2 Držiteľa rozhodnutia
je osoba, v prospech ktorej bol vydaný individuálny právny akt colného orgánu, ktorým sa umožňuje prijímať opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri tovare. Rozdiel medzi oprávnenou osobou a držiteľom rozhodnutia spočíva v procesnom postavení subjektu a v štádiu konania podľa NoPDV alebo ZoPDV. Jednoducho povedané, oprávnená osoba sa ako potenciálny držiteľ rozhodnutia jeho vydaním stáva držiteľom rozhodnutia. Ak ide o opatrenie na domácom trhu, oprávnená osoba nadobúda status držiteľa rozhodnutia schválením žiadosti o prijatie opatrenia – táto žiadosť sa momentom vyznačenia schválenia žiadosti stáva vykonateľným rozhodnutím v súlade s § 4 ZoPDV. Pri tovare pod colným dohľadom je určujúcim vydanie rozhodnutia o schválení vnútroštátnej žiadosti alebo žiadosti na úrovni Únie podľa čl. 10 NoPDV.
D.3 Držiteľ tovaru
je definovaný dvojako. Na účely opatrenia pri tovare pod colným dohľadom môže ísť o osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má vlastnícke právo k tovaru podozrivému z porušovania práva duševného vlastníctva alebo ktorá má podobné právo disponovať s tovarom, alebo ktorá má nad takým tovarom fyzickú kontrolu. Definícia je koncipovaná široko, a preto za držiteľa tovaru možno považovať napríklad aj prepravcu tovaru. Prepravca má fyzickú kontrolu nad tovarom a vo všeobecnosti sa predpokladá, že je to on, kto predloží tovar colným orgánom (k predloženiu tovaru pozri čl. 139 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení). Uvedené však nemožno paušalizovať a pri určovaní držiteľa tovaru treba posudzovať každý skutkový prípad individuálne.
Exaktnejšiu definíciu zákon ustanovuje v prípade opatrení pri porušovaní práv duševného vlastníctva na domácom trhu. Držiteľom tovaru je tu osoba (fyzická alebo právnická), ktorá vlastní, vyrába, ponúka, predáva, skladuje, prepravuje alebo prechováva predmetný tovar, t. j. osoba, ktorú viaže konkrétny a priamy vzťah k tovaru podozrivého z porušovania práva duševného vlastníctva, resp. tovaru, o ktorom súd právoplatným rozsudkom vyslovil, že ide o tovar porušujúci právo duševného vlastníctva.
V tomto článku sme v stručnosti priblížili základné aspekty presadzovania práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, jeho právny rámec, ako aj subjekty právnych vzťahov a druhy chránených práv.
V súčasnosti pripravujeme článok o procesných postupoch pri prijímaní opatrení na domácom trhu a pri tovare pod colným dohľadom z pohľadu držiteľa rozhodnutia a článok o možnosti poskytnúť zaistený tovar na humanitárne účely. Ak máte akékoľvek otázky súvisiace presadzovaním PDV colnými orgánmi, neváhajte kontaktovať našu advokátsku kanceláriu.
[1] Obchod s falzifikátmi a slobodné pásma – tlačová správa Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo z 15. marca 2018.
[2] V prípade paralelného (resp. šedého) dovozu nastáva situácia, keď držiteľ tovaru umiestňuje na trh tovar, ktorý je originálny, ale podľa zámeru výrobcu tento tovar nie je pre daný trh určený, čím dochádza k porušovaniu práv duševného vlastníctva. Výrobcovia spravidla reflektujú odlišnosť trhov aj s odlišnými právnymi normami, návykmi spotrebiteľov a rozličnými spôsobmi intervencie štátov na týchto trhoch. Tieto rozdiely medzi štátmi spôsobujú, že ceny za rovnaké alebo podobné výrobky sú v jednotlivých štátoch rôzne a vzniká priestor na špekulatívne premiestňovanie tovaru z trhu, na ktorom je ponúkaný za nižšiu cenu na trh s vyššou cenou takého tovaru. Držiteľ práva duševného vlastníctva pri paralelnom dovoze nedal súhlas na umiestnenie tohto inak pravého tovaru na predmetný trh. Ide o súkromnoprávny vzťah medzi držiteľom práva duševného vlastníctva a subjektom, ktorý tovar umiestňuje na trh EÚ.
Nadproduktom sa vo všeobecnosti rozumie tovar, ktorého výroba prekročila stanovený rozsah a po prekročení rozsahu výroba už nebola autorizovaná držiteľom práva duševného vlastníctva. Aj tu ide o súkromnoprávny vzťah dvoch subjektov, ktorého riešenie normotvorca prenecháva na súkromné právo
[3] Súdny dvor EÚ to v rámci svojej sudcovskej tvorby práva konštatoval s tým, že je rozhodujúce, že došlo k nadobudnutiu tohto tovaru. Nie je nevyhnutné, aby taký tovar bol predtým predmetom ponuky na predaj alebo reklamy zameranej na spotrebiteľov z dotknutého členského štátu. Porovnaj rozsudok Súdneho dvora EÚ C – 98/13 Martin Blomqvist c/a Rolex SA a Manufacture des Montres Rolex SA zo 6. februára 2014.
