Medzi zmluvy obstarávateľského charakteru patria najmä zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o sprostredkovaní, mandátna zmluvu, komisionársku zmluva, ale aj zmluva príkazná. Ktorú zmluvu použiť pri obchodnoprávnom vzťahu?
Obstarávateľské zmluvy sú bežne používané nielen v obchodnom styku, ale aj v rámci súkromnoprávnych vzťahov, pričom ich spoločným znakom je zastúpenie osoby pri obstaraní určitej záležitosti, či už v jej mene a/alebo na jej účet. Pre ľahšiu orientáciu medzi konkrétnymi zmluvnými typmi je potrebné poznať základné rozdiely v jednotlivých druhoch obstarávateľských zmlúv a ich podstatné náležitosti, ktoré uvádzame v tomto článku.
Obchodné zastúpenie, mandátna zmluva, sprostredkovanie a kominionárska zmluva
Obchodný zákonník upravuje štyri základné druhy zmlúv o zastúpení medzi podnikateľmi, konkrétne ide o zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o sprostredkovaní, mandátnu zmluvu a komisionársku zmluvu. Vo všetkých štyroch prípadoch je predmetom zmluvy obstaranie určitej obchodnej záležitosti (obchodu), resp. príležitosti k uzavretiu obchodu. Na základe zmluvy o obchodnom zastúpení obchodný zástupca vyvíja činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo priamo uzatvára obchody (zmluvy) v mene zastúpeného, pričom ide o sústavnú činnosť (t.j. nie len jednorazové dojednanie obchodu). Na to, aby obchodný zástupca uzatváral obchody, resp. vykonával iné právne úkony v mene zastúpeného je potrebné osobitné plnomocenstvo.
Pri zmluve o sprostredkovaní ide spravidla o jednorazovú činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal možnosť uzavrieť určitú zmluvu (dostatočne individualizovanú) s treťou osobou, kedy sprostredkovateľ nevykonáva úkony v mene záujemcu ani na jeho účet, ale vykonáva iba faktickú činnosť /dojednáva možnosť uzavrieť zmluvu.
Pri mandátnej zmluve sa mandatár zaväzuje zariadiť určitú obchodnú záležitosť na účet mandanta (právne úkony alebo inú činnosť), pričom mandatár nie je povinný konať osobne (ibaže tak určuje zmluva).
Komisionárskou zmluvou komisionár zariaďuje obchodnú záležitosť pre komitenta na jeho účet, ale vo vlastnom mene (uvedené znamená, že vzťahy vznikajú medzi komisionárom a treťou osobou, nakoľko konaním komisionára komitentovi nevznikajú práva ani povinnosti voči tretím osobám), čo je zároveň základným rozdielom oproti mandátnej zmluve. Vzhľadom na to, že zmluvy upravujú obchodnoprávne vzťahy spravidla pri výkone predmetu podnikania, zástupcovia sú pri zariaďovaní obchodnej záležitosti povinní postupovať s odbornou starostlivosťou.
Osobitosťou zmluvy o obchodnom zastúpení je, že obchodným zástupcom môže byť iba osoba, ktorá podniká v oblasti, ktorej sa zariadenie obchodnej záležitosti týka, pričom zákon vyžaduje pre dojednanie zmluvy písomnú formu. Obchodné zastúpenie sa dojednáva s určením konkrétneho územia, kde bude obchodný zástupca pôsobiť, pričom obchodné zastúpenie možno dohodnúť ako výhradné alebo nevýhradné.
Obchodnoprávne vzťahy
Nakoľko ide o obchodnoprávne vzťahy, čo znamená, že spravidla dochádza k uzatvoreniu vyššie uvedených obstarávateľských zmlúv v rámci výkonu podnikateľskej činnosti konkrétnych subjektov, všetky zmluvy sú odplatné, pričom zástupcovi môže vzniknúť nárok na odmenu (províziu) i) vykonaním činnosti, na ktorú bol povinný bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok (mandátna zmluva), ii) po zariadení určitej obchodnej záležitosti (komisionárska zmluva), iii) zaobstaraním príležitosti uzavrieť určitú zmluvu (zmluva o sprostredkovaní, pokiaľ nebolo dohodnuté, že nárok vzniká až splnením záväzku zo sprostredkúvanej zmluvy), iv) za uskutočnené obchody a podľa ich rozsahu (zmluva o obchodnom zastúpení). Rozdiely medzi vyššie uvedenými zmluvami možno pozorovať aj vo vzťahu k povinnosti úhrady ďalších nákladov, ktoré vzniknú zástupcovi pri obstarávaní obchodnej záležitosti.
Zatiaľ čo v prípade mandátnej a komisionárskej zmluvy má zástupca zo zákona nárok aj úhradu nákladov, ktoré (účelne) vynaložil na svoju činnosť, pri zmluve o sprostredkovaní a obchodnom zastúpení zastúpenému automaticky nevzniká povinnosť náklady uhradiť (zástupca má nárok na úhradu nákladov, len ak to bolo dojednané).
Takmer totožný zmluvný typ ako mandátnu zmluvu upravuje aj Občiansky zákonník, a to príkaznú zmluvu. Dovoľujeme si však upozorniť na najpodstatnejšie rozdiely medzi danými zmluvnými typmi.
ROZDIELY V ZMLUVNÝCH TYPOCH
Prvý rozdiel je v zmluvných stranách, mandátna zmluva počíta s podnikateľmi, pričom v príkaznej zmluve pôjde spravidla o nepodnikateľský subjekt, ktorý obstaráva určitú záležitosť alebo vec. Predmetom mandátnej zmluvy je obstaranie obchodnej záležitosti, čo pri príkaznej zmluve nie je pravidlom (t.j. nemusí ísť o obchodnú záležitosť, ale môže). Pri mandátnej zmluve ide vždy o priame zastúpenie mandanta (v mene zastúpeného na jeho účet), ale pri príkaznej zmluve je možné aj nepriame zastúpenie (vo vlastnom mene na cudzí účet). Mandátna zmluva je zo zákona odplatná (pričom keď sa odplata nedojedná, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti), avšak príkazná zmluva môže byť aj bezodplatná.
Vyššie uvedené rozdiely v základných obstarávateľských zmluvách môžu napomôcť k výberu najvhodnejšej zmluvy pre konkrétnu situáciu, avšak je potrebné upozorniť na to, že väčšina zákonných ustanovení obsiahnutých v obchodnom zákonníku vo vzťahu k obstarávateľským zmluvám je dispozitívna, teda strany majú tiež možnosť upraviť si obsah práv a povinností podľa vlastného uváženia, resp. môžu uzavrieť tzv. inominátnu (nepomenovanú) zmluvu.
