Legislatívny rámec
Momentálne prebieha vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Návrh zákona“). Dôvodom pre zmenu Zákonníka práce je nesúlad slovenských právnych noriem s čl. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15.mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „Smernica“). Predpokladaný termín predloženia Návrhu zákona na rokovanie vlády Slovenskej republiky je stanovený na september 2023. Navrhovaná účinnosť Návrhu zákona je datovaná na 01.01.2024. Ak by nedošlo k zosúladeniu slovenskej právnej úpravy so Smernicou, Slovenská republika by s vysokou pravdepodobnosťou čelila podaniu žaloby zo strany Európskej komisie na Súdny dvor Európskej Únie. Vzhľadom k tomu možno predpokladať výraznú snahu zákonodarného orgánu prijať predmetnú právnu úpravu v navrhovanom znení čo najskôr.
Obsah Návrhu zákona
Slovenská republika transponovala Smernicu v minulosti spôsobom, v zmysle ktorého je dodávateľ zodpovedný len za mzdu vyslaných pracovníkov, čím sme podľa Európskej komisie zaviedli tzv. prekážku slobody poskytovať služby. Naša súčasná vnútroštátna právna úprava preto pôsobí diskriminačne vo vzťahu ku cezhraničným poskytovateľom služieb, keďže na vnútroštátnych poskytovateľov služieb sa nevzťahuje. Za aktuálnych podmienok platí, že dodávateľ služby má povinnosť poskytnúť (iba) hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu alebo jej časť v sume, v ktorej nebola vyplatená, a to do 15 dní od doručenia žiadosti hosťujúceho zamestnanca po odpočítaní zrážok, ktoré by zo mzdy vykonal hosťujúci zamestnávateľ, ak by splatnú mzdu poskytol on. Pričom Zákonník práce výslovne uvádza, že na dodávateľa služby zodpovednosť za vykonanie a odvedenie týchto zrážok neprechádza.
Návrh zákona rozširuje zodpovednosť poskytnutia mzdy aj pre zamestnancov vykonávajúcich prácu v oblasti výkonu stavebných prác, ktorým ich zamestnávateľ nevyplatil splatnú mzdu. To znamená, že dodávateľa služby môžeme v tomto prípade definovať ako typ „ručiteľa“ za vyplatenie mzdy, ak ju neposkytol samotný zamestnávateľ. Po novom sa má pridať aj nové ustanovenie Zákonníka práce s konkrétnou špecifikáciou okruhu spomenutých stavebných prác. Vychádzajúc zo Smernice má ísť o stavebné práce týkajúce sa konštrukcie, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov a osobitne prác ako:
- Hĺbenie (výkopy);
- Zemné práce (premiestňovanie zeminy);
- Vlastné stavebné práce;
- Montáž a demontáž prefabrikovaných dielcov;
- Interiérové alebo inštalačné práce;
- Úpravy;
- Renovačné práce;
- Opravy;
- Rozoberanie (demontáž);
- Demolačné práce;
- Údržba;
- Maliarske a čistiace práce v rámci údržby;
- Rekonštrukcie.
Výška poskytnutej mzdy môže byť v maximálnej výške minimálnej mzdy. Ako referenčná jednotka sa navrhuje hodinová minimálna mzda určená pre každý kalendárny rok osobitným predpisom. Pre rok 2023 bola určená Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z. o sume minimálnej mzdy, a to sumou 4,023,- EUR/hod. Dohodnutá hodinová mzda alebo hodinová mzda prepočítaná z mesačnej dohodnutej mzdy vo vyššej výške v porovnaní s hodinovou minimálnou mzdou nemá v tomto prípade žiadny vplyv. Dodávateľ služieb bude zodpovedať, rovnako ako doteraz, len za vyplatenie „čistej mzdy“. To znamená, že za vykonanie zrážok a odvedenie zrážok bude zodpovedný zamestnávateľ.
Dodávateľ, naopak, nezodpovedá v zmysle Návrhu zákona za ďalšie práce, ktoré zamestnanec vykonáva pre svojho zamestnávateľa, týkajúce sa iných činností, ako sú stavebné práce. Rovnako nezodpovedá ani za poskytnutú mzdu v rámci iného zmluvného vzťahu jeho zamestnávateľa a iného príjemcu služby.
Osobitná časť Dôvodovej správy k Návrhu zákona ako príklad uvádza, ak zamestnanec v rámci príslušného mesiaca vykoná stavebné práce v medziach vzťahu dodávateľa služby a priameho subdodávateľa napr. 100 hodín, rozsah zodpovednosti dodávateľa služby by v roku 2023 bol v príslušnom mesiaci limitovaný sumou 4,023 x 100 hodín bez ohľadu na to, že nevyplatená mzda by za normálnych pracovných podmienok za tento čas (100 hodín) bola vo výške 700,- EUR.
Výnimka z povinnosti poskytnutia mzdy zamestnancovi zo strany dodávateľa služieb
Návrh zákona v sebe zahŕňa aj výnimku zo zodpovednosti dodávateľa služby za vyplatenie mzdy, a to za podmienky splnenia povinnosti vynaloženia náležitej starostlivosti. Pod pojmom náležitá starostlivosť sa myslí vývin úsilia zo strany dodávateľa služieb, aby si vybral zmluvného partnera, pri ktorom nie je pravdepodobnosť, že by svojich zamestnancov nevyplatil. Inými slovami, dodávateľ služieb by si mal vopred preveriť, či potencionálny zmluvný partner má nejaké podlžnosti voči štátu, či nejde iba o tzv. schránkovú spoločnosť, resp. či dodávateľ služieb nevedel a ani nemal možnosť vedieť, že nejakým spôsobom môže dôjsť k nevyplateniu mzdy. V tejto súvislosti dodávateľ služieb tiež musí preukázať, že povinnosť náležitej starostlivosti bola dodržiavaná aj počas trvania právneho vzťahu. Návrh zákona automaticky počíta s aktívnym záujmom dodávateľa služieb o riadne a včasné splatenie mzdy zamestnancov zo strany priameho subdodávateľa. Vyššie zmienené spôsoby preverovania splnenia povinností potencionálneho zmluvného partnera sú zatiaľ len demonštratívnym spôsobom spomenuté v osobitnej časti Dôvodovej správy. Súčasťou predpokladaného znenia Návrhu zákona majú byť aj konkrétne vymedzené prípady, kedy o splnenie povinnosti náležitej starostlivosti nepôjde.
Dôsledky Návrhu zákona na podnikateľské prostredie a sociálny vplyv
V prípade účinnosti Návrhu zákona, je možné očakávať nielen pozitívne, ale tiež negatívne vplyvy. Z titulu žiadosti zamestnanca o vyplatenie mzdy adresovanej dodávateľovi služby sa predpokladá zvýšenie jednorazových administratívnych nákladov, čo predstavuje negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Berúc do úvahy vyššie uvedené, zákonodarca nepredpokladá vysoký počet zamestnancov – žiadateľov o poskytnutie mzdy, a preto zákonodarca spomínané administratívne náklady považuje takmer za bezvýznamné.
Faktom hodným osobitného zreteľa zostáva vplyv Návrhu zákona na samotných dodávateľov služieb. Návrh zákona opomína právo regresnej náhrady dodávateľa služby voči zamestnávateľovi zamestnanca, ak vyplatí jeho zamestnancovi mzdu. Ďalšou významnou vznesenou pripomienkou je aj skutočnosť, že Návrh zákona neráta s jednorazovým zaplatením ceny subdodávky až po jej vykonaní. Napokon aj právna úprava zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku[1] stanovuje splatnosť ceny diela až po vykonaní diela. V zmysle Návrhu zákona by však dodávateľ služieb mal povinnosť medzitým zaplatiť mesačne mzdy zamestnancom. Z praktického hľadiska je preto otázne, či záujem o poskytovanie služieb zostane rovnaký aj po zohľadnení pravdepodobného rizika s ručením na strane dodávateľov služieb za nezaplatenie splatnej mzdy a v nadväznosti na to vytvorenia primeraného cashflow pre vyplatenie potencionálnych náhrad.
Záver
Rozšírenie zodpovednosti dodávateľa za služby so sebou prináša okrem povinného zosúladenia s európskou legislatívou aj pozitívne, ale aj negatívne stránky. Zvýši sa právna istota vyplatenia splatnej mzdy zamestnancom za vykonané stavebné práce a zároveň sa touto novelou Slovenská republika vyhne podanej žalobe zo strany Európskej komisie. Na druhej strane sa predpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Dôležitou otázkou zostáva, či splnenie povinnosti náležitej starostlivosti je prakticky možné a rovnako neprekračujúce hranice zásahu do súkromných pracovnoprávnych vzťahov.
Naša advokátska kancelária bude naďalej sledovať legislatívny vývoj v tejto oblasti, a o prípadných postupoch alebo zmenách v pôvodnom návrhu Vás budeme informovať.
___
[1] ustanovenia IX. dielu zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
